Linku na Kačín si pochvaľujú, niektorí by ju zrušili

List nášho čitateľa Juraja Dúbravana, ktorému sa nepáči, že na Kačín jazdí autobus a tvrdí, že skutoční milovníci prírody si musia výstup na tento kopec zaslúžiť (BN 17/2010), vyvolal veľkú diskusiu.

Väčšina ohlasov víta zavedenie linky, ale našli sa aj takí, ktorí ho podporili a tvrdia, že sú miesta, kam by mestská hromadná doprava nemala viesť.

„Aj my sme boli mladší a zdravší, polozili sme peši nielen Kačíny a Kobyly, ale kým bolo menej medveďov a takzvaných ochranárov, tak aj Tatry a Fatry. Dnes je situácia iná. Ak chcem dopriať pobyt v prírode aj vyše osemdesiatročným príbuzným či maličkým vnúčikom, musím využiť dopravu autom, inak by to fyzicky nezvládli. Vítam preto zavedenie autobusového spojenia na Kačín. Rozšíril by som ho napríklad aj o Biely kríž nad Račou, kam sa ešte nie tak dávno dalo dostať aj autom. Asi tam naši predchodcovia nevybudovali pekné asfaltky i parkoviská len z roztopaše. Váš pisateľ rétoriku iste zmení, ak sa tej osemdesiatky naozaj dožije. Nechráňme len žaby a medvede, doprajme aj starým ľuďom, invalidom a drobizgu potešenie z prírody. A „mastňáci“ si tie špekáčky a pivo vynesú v najhoršom prípade aj na chrbte,“ napísal Branislav Adamovič.

Pripája sa aj Viera Havrančíková: „Nemusia to byť iba mastňáci, ktorí radi využijú MHD. Naopak, vítame možnosť dopraviť sa na Kačín a pokochať sa prírodou, prípadne si posedieť s priateľmi, aj keď máme nejaký zdravotný problém a pešo sme to už dávno nezvládli.“

Postreh pridal Milan Blahuta: „Mám už 80 rokov a veľmi som uvítal zavedenie autobusovej linky cez víkendy na Kačín. Využil som hneď prvú takúto možnosť. Áno, chodieval som na Kačín aj pešo, a rád. Nie často - 2- až 3-krát do roka. Dnes tam však už jednoducho nevládzem pešo - a nie som sám. Nejde len o pseudoturistických snobov a guľaté paničky, ktorí túžia len po hore jedla a base piva. Sú tu aj iní - a je ich veľa, mladé rodiny s malými deťmi, chorľaví a chromí, či inak pohybovo postihnutí. Sú tu mnohí, ktorí už na Kačín pešo nevládzu, ale veľmi radi by tam išli. A zavedenie MHD im to umožnilo,“ tvrdí Milan Blahuta a dodáva: „Vďaka preto, že už nemusíme chodiť len po parkoch a sedávať na lavičkách, že môžeme sa zase pozrieť tam, kde sme kedysi pešo chodili a oživiť si spomienky, pozrieť sa ako to tam vyzerá.“

Naopak, na stranu kritizujúceho čitateľa sa postavila pani Freywaldová: „Trefne vystihol celú situáciu okolo nezmyselnej linky MHD na Kačín. Tiež som veľmi častá návštevníčka, spolu s rodinou a priateľmi, tejto krásnej prímestskej časti Bratislavy, dokonca už 30 rokov. Všetci sme šokovaní rozhodnutím mesta zriadiť túto linku. Výlet s deťmi, vnúčencami, či už na bicykloch, alebo peši, sa tak stáva nebezpečným. A to nehovorím o starších turistoch. No koho to zaujíma? Však? Hor sa do hory, zaparkujeme pod Červeným mostom, nasadneme na autobus, najeme sa, napijeme a hor sa naspäť do autobusu! Juj, aký to bol krásny výlet! Dúfam, že „radní“ prehodnotia svoje rozhodnutie a linku zrušia.“

Súhlasí s ňou aj Eva Barkócziová, ktorá pripomína, že autobus počas prechádzok ruší: „Keď ide okolo skupinky, musíme uskakovať nabok, zháňať deti, ktoré sa dovtedy mohli voľne prechádzať. Podľa mňa by tam nemal chodiť autobus, ale niečo menšie, možno vláčik, a nemal by byť pre všetkých, ale len pre invalidov, dôchodcov a rodičov s deťmi do 6 rokov.“