Hodina môže niekedy trvať aj 52 minút

Možno ste si ho všimli. Dočasné parkovisko, ktoré vzniklo asanáciou budovy v tesnom susedstve s Hotelom Tatra na Námestí 1. mája. Od ostatných platených parkovísk v centre mesta sa líši tým, že za hodinu zaplatíte len jedno euro.

Pri priemernej cene dva a pol eura v podzemných garážach je to príjemná suma. V nej sa však odráža fakt, že parkujete na štrku, či zemine, ktorá sa v prípade dažďa zmení na blato. Nevadí, pri tej cene ste radi, že v centre nájdete voľný flek. Zastavil som sa tam aj ja, s tým, že si na Obchodnej ulici niečo rýchlo vybavím a pokračujem ďalej.

Tento dialóg sa odohral pri platení. „Bude to dve eurá,“ povedal mi pán v značkovej mikine, s vyholenou hlavou a s masívnymi zlatými reťazami všade, kam sa pozriete. „Pardon, hádam jedno euro, prišiel som o 17.33 a teraz je 18.25. To nie je ani jedna hodina.“

„Nie, platíte dve eurá. Do osemnástej je do jedna hodina a po osemnástej je to už začatá druhá hodina,“ vypočul som si teóriu, ktorú každý zdravý rozum musí považovať za absurdnú. Nepoznám v Bratislave parkovisko, ktoré by fungovalo takýmto, prepytujem, štýlom. Najmä ak vezmeme do úvahy fakt, že na príjazdovej tabuli je napísané 1€/hod. Začali sme sa so strážcom parkoviska slovne naťahovať, v rámci debaty som si musel vypočuť aj to, aký som strašne múdry a dôležitý, on ma pozná, že som z STV a predtým ma videl v Markíze. On sa so mnou predsa nebude baviť, mám odísť bez platenia a nech to beriem ako veľkorysý vianočný darček.

Tak som sa s ním rozlúčil so slovami: „Nech sa páči, tu máte jedno euro, nechcem od vás ani bloček, budete spokojný aj vy, aj ja.“ Po odchode som ešte dlho rozmýšľal, či je naozaj možné, že v roku 2009 ešte majú šancu existovať takéto obchodnícke praktiky.