Nepočujú a potom sa už len čudujú

Jazda po petržalskej hrádzi je príjemná, kým je príjemné počasie, kým nedostanete defekt a kým sa nedostanete za korčuľujúcich a bicyklujúcich sa nadšencov so slúchadlami na ušiach.

V tom momente sa musíte zmeniť na človeka vyzbrojeného všetkými možnými zmyslami. Korčuliar a bicyklista totiž nevníma takmer nič. V momente, keď si nasadí na uši slúchadlá, preberáte zaňho všetku zodpovednosť a jediné, čo vám za to hrozí je - opovržlivý pohľad.

Slúchadloví športovci, samozrejme, nereagujú na upozornenie - nepočujú. Nereagujú na prosby, že ich chcete obísť - tiež nepočujú. Nereagujú na upozornenie, že prípadne ohrozujú ostatných - jasné, že nepočujú.

Na hrádzi si vytvorili vlastný svet a kašlú na ostatných. Čo na tom, že tí hromžia a kľučkujú, kade sa dá. Majú si tiež dať slúchadlá. Nech vedia, ako je svet krásny...

Ján Filo, Petržalka
LIST ČITATEĽA