Zámer mesta postaviť trať z Petržalky do centra zväčša diskutujúci podporili

Zámer súčasného vedenia mesta vybudovať nosný systém mestskej hromadnej dopravy na báze rýchlej električky, ktorého prvou etapou má byť trať Janíkov dvor - Šafárikovo námestie, sa dostal do ďalšej etapy.

Minulý týždeň sa uskutočnilo verejné prerokovanie správy o nosnom systéme MHD. Verejné prerokovanie sa uskutočnilo na dvakrát - v utorok 14. februára sa rokovalo v Dome kultúry Zrkadlový háj v Petržalke, deň nato v Zrkadlovej sále Primaciálneho paláca. Zúčastnil sa na ňom bratislavský primátor Andrej Ďurkovský, námestník primátora pre dopravu Karol Kolada, predstavitelia samosprávy i zástupcovia spoločnosti Dopravoprojekt, ktorá vypracovala projekt vedenia rýchlodráhy.

Z vystúpenia väčšiny diskutujúcich vyplynulo, že tento zámer vítajú, hoci viacerí účastníci diskusie sa netajili určitou skepsou - o nosnom systéme dopravy na báze mesta alebo rýchlodráhy sa totiž v Bratislave hovorí už 32 rokov a dnes sú finančné možnosti obmedzenejšie ako v minulosti. Rokovanie v Petržalke malo o čosi rušnejší priebeh, vystúpili aj zástupcovia „železničiarskej loby“, ktorí poukazovali na zámer železníc vybudovať podzemný tunel od bývalej stanice Filiálka do Petržalky. Veľa sa diskutovalo o plusoch a mínusoch jednotlivých variantov, v ktorých je trať navrhnutá. Pripomeňme, že varianty sú tri - jeden ráta s jej vedením na povrchu, druhý s jej čiastočným zapustením pod úroveň terénu a tretí s jej vedením na estakáde v celej dĺžke trate. Podľa Jána Longu z Dopravoprojektu v hodnotení vplyvov na životné prostredie najlepšie obstál povrchový variant. Po oba dni bol frekventovanou témou aj rozchod električkových koľají v meste, ktorý je 1000-milimetrový, zatiaľ čo bežný rozchod koľají je 1435 milimetrov. Viackrát zaznel názor, že nová trať by sa mala vybudovať už s 1435-milimetrovým rozchodom. Námestník primátora Karol Kolada pripomenul, že až 70 percent tratí v Bratislave je pripravených na rýchle prestavanie na širší rozchod a aj nová trať bude vybudovaná tak, aby bola pripravená na jednoduchú prestavbu.

Vladimír Mikuš z oddelenia dopravného plánovania bratislavského magistrátu referoval o predpokladaných vplyvoch novej trate na dopravu. Situácia sa výrazne zlepší na križovatke na Šafárikovom námestí a v jej okolí, kde sa značne zmení a zjednoduší organizácia dopravy, čo prispeje k zvýšeniu jej priepustnosti. Prítomných oboznámil aj s analýzami, podľa ktorých rýchlodráha ovplyvní pomer využívania hromadnej a individuálnej dopravy, ktorý sa v posledných rokoch vyvíja v neprospech MHD. Stav, keď stále viac ľudí využíva individuálnu dopravu, je v podmienkach Bratislavy neudržateľný.

Pripomienok od diskutujúcich bolo množstvo, týkali sa nielen technických otázok, ako je napríklad spomenutý rozchod koľají, ale aj počtu zastávok, dosahov trate na urbanistický vývoj Petržalky či linkovania tratí MHD. Našlo sa aj zopár jednotlivcov, ktorí spochybňovali samotný zmysel budovania trate.