Magistrát si už dva roky nevie urobiť poriadok

Nespornou bratislavskou abnormalitou je parkovanie na Hodžovom námestí. Tu sa drzo parkuje aj za situácie, že to je predmetom kritiky v Bratislavských novinách už viac ako rok a dokonca sa tento miestny problém „ocitol“ aj na stránkach celoštátneho denníka ako problém v hlavnom meste Slovenska.

Som presvedčená, že nielen ja, ale značný počet Bratislavčanov musí krútiť hlavou nad impotenciou v riešení tohto problému. Nadávať na mestskú políciu je nenáležité. Tá skutočne, v zmysle platného práva, nemá právnu možnosť, aby zasiahla. Zásah však bol možný, keď nemenovaná firma dovážajúca autá z USA zaparkovala na Hodžovom námestí viaceré limuzíny oblepené reklamnou ponukou áut, čím zmenila priestor pred Prezidentským palácom na autobazár (Bratislavské noviny č. 12. 2008).

Koncom roka 2008 začalo svitať a v dlhom tuneli sa na konci objavilo svetielko. Samosprávy mesta Bratislavy a mestskej časti Staré Mesto sa zhodli na tom, že rozšíria zónu s dopravným obmedzením aj o Hodžovo námestie. Žiaľ, nestalo sa.

Vysvetlenie podal námestník primátora Milan Cílek s nasledujúcim obsahom: „S poľutovaním musím konštatovať, že nakoniec nedošlo k dohode medzi privátnou BPS Park, a. s., a Mestským parkovacím systémom s. r. o.“ To mal byť dôvod, prečo sa nerealizovalo sľúbené regulované parkovanie na Hodžovom námestí, čo by mestskej polícii dalo právny titul na vyvodenie zodpovednosti za parkovanie na tomto verejnom priestranstve.

Ako právnička žasnem nad uvedeným zdôvodnením. Určovanie zóny s dopravným obmedzením možno uskutočniť všeobecne záväzným nariadením samosprávy. Jeho prijatie je v zmysle čl. 68 Ústavy Slovenskej republiky (ide tu totiž o originálnu kompetenciu) determinované iba tým, aby nebolo v rozpore s platným právom. Žiadne dohody súkromných spoločností nemôžu determinovať jeho prijatie.

Práve naopak, tie sa s takýmto všeobecne záväzným nariadením musia zosúladiť. Navyše zvažované riešenie - liatinové stĺpiky - je riešenie nielen nehospodárne, ale aj kritizované viacerými architektmi ako nevhodné pre danú lokalitu. Jeden liatinový stĺpik stojí približne 400 - 500 eur. Mestský policajt, ktorý by ukladal pokuty za porušenie zákazu parkovania, by bol dozaista ekonomicky výhodnejší. Ten tam totiž bude musieť byť aj po osadení stĺpikov, keďže medzi stĺpikmi bude musieť byť „koridor“ pre autá prezidenta a jeho ochranky. Možno aj pre takú „maličkosť“, akou je ochota Zberných surovín vykupovať nielen liatinové poklopy, ale aj liatinové stĺpiky.

Ako rodená Bratislavčanka pociťujem zdesenie nad tým, že magistrát mesta už od roku 2007 nevedel urobiť poriadok vo výsostne reprezentačnom priestore hlavného mesta Slovenskej republiky a že na riešenie v období finančnej krízy zvolí projekt, ktorý bude stáť asi 66,3 tis. eur (t. j. 2 milióny korún).

Katarína Tóthová, poslankyňa Národnej rady SR
LIST ČITATEĽA