Colníci premrhali pri stavbe hraničných priechodov viac ako poldruha miliardy

Colné riaditeľstvo SR nehospodárne a neefektívne vynaložilo vyše 1,66 miliardy korún na výstavbu cestných hraničných priechodov Jarovce a Čunovo, ktoré slúžili svojmu účelu len 16 mesiacov.

Vyplýva to z výsledkov kontroly nakladania s nehnuteľným majetkom štátu v správe colných orgánov, ktorú ešte v minulom roku robil Najvyšší kontrolný úrad, pričom sa zameral na obdobie od 1. januára 2003 do 31. januára 2005. Úlohou kontroly bolo okrem iného overiť evidenciu nehnuteľného majetku, posúdiť spôsob nakladania s nehnuteľným majetkom zvereným do správy colných orgánov overiť nájomné zmluvy týkajúce sa majetku, ktorý colná správa prenajíma, a majetku, ktorý si colná správa pre potreby výkonu colnej služby prenajíma. Predmetom kontroly NKÚ bola evidencia všetkého nehnuteľného majetku, zápis práv k nehnuteľnostiam, spôsob nakladania s nehnuteľným majetkom štátu, využívania budov a pozemkov v správe colných orgánov a pri prenájme nehnuteľného majetku od iných subjektov a náklady spojené so správou nehnuteľného majetku.

Najvyšší kontrolný úrad označil za nehospodárne a neefektívne vynaloženie finančných prostriedkov výstavbu spomenutých cestných hraničných priechodov Jarovce a Čunovo v obstarávacej hodnote vyše 1,66 miliardy korún vzhľadom na vstup Slovenskej republiky do Európskej únie. Vstupom do únie sa colné územie Slovenska stalo súčasťou colného územia spoločenstva. V tejto súvislosti boli zrušené colné priechody na vnútorných hraniciach Európskej únie, a tým prišlo aj k zrušeniu pravidelných colných kontrol na týchto priechodoch.

So zmenou kompetencií na úseku hraničných priechodov súvisí aj otázka správy majetku štátu. Colné riaditeľstvo ako správca majetku štátu previedlo k 30. máju minulého roku svoje objekty do správy ministerstva vnútra. Jeho zložky, konkrétne Úrad hraničnej a cudzineckej polície, využívajú len menšiu časť z celkovej plochy týchto objektov v Jarovciach a Čunove.

V čase, keď už bolo jasné, že Slovensko vstúpi do Európskej únie, na hraniciach zbytočne vyrástli megalomansky predimenzované stavby hraničných priechodov, ktorých ďalšie využitie je najmä po plánovanom pristúpení k Schengenskej dohode otázne.