Magistrát situáciu v doprave monitoruje a režim v prípade potreby aj dolaďuje

3.10.2006
Páčil sa vám článok?

O vyjadrenie k pripomienkam nášho čitateľa Juraja Tichého sme požiadali vedúceho magistrátneho oddelenia dopravného plánovania a riadenia dopravy Vladimíra Mikuša.

Ako uviedol, križovatka Košická - Prievozská je vybavená indukčnými slučkami, ktoré umožňujú dynamické riadenie podľa zaťaženia v jednotlivých smeroch, ale radič cestnej svetelnej signalizácie (CSS) uvedenej križovatky je od začatia jeho prevádzky v septembri 2005 nastavený na riadenie pomocou pevných signálnych plánov. „V súčasnosti je riadený pomocou piatich signálnych plánov, ktoré sa spínajú v rôznych obdobiach dňa,“ konštatoval V. Mikuš. „Jednotlivé signálne plány zohľadňujú meniace sa smerovanie dopravného zaťaženia v priebehu dňa, ktorého hodnoty sme získali opakovane vykonávanými dopravnými prieskumami. V prípade mimoriadnych okamžitých nárastov dopravného zaťaženia v niektorom smere túto skutočnosť zaregistrujú pomocou osadenej televíznej kamery pracovníci krajského dopravného inšpektorátu a pomocou zásahu do riadenia sú schopní predĺžiť svietenie zelenej v kritickom smere.“

Tie isté skutočnosti platia aj pre križovatku Košická - Prievozská, ktorá je podľa V. Mikuša skoordinovaná s ostatnými križovatkami na Prievozskej a Mlynských nivách, pričom obe križovatky na Košickej sú vzájomne skoordinované tak, aby v smere od Mosta Apollo v priamom smere vozidlá prešli cez Prievozskú takmer bez zastavenia a v smere od Prievozskej vľavo na Košickú a na Most Apollo vozidlá prešli bez zastavenia. V smere od Dulovho nám. na Košickej k Mostu Apollo sú skoordinované len autobusy MHD, ktoré majú v koordinácii započítané aj 20-sekundové zdržanie na zastávke. „Pri dynamickom riadení oboch križovatiek je zabezpečenie tejto koordinácie ťažšie, pričom dynamické riadenie pri plnom zaťažení všetkých smerov nevyužíva svoje prednosti,“ uviedol V. Mikuš. „Preto doteraz na týchto križovatkách nebolo dynamické riadenie zaradené. V súčasnosti ho však pripravujeme a v najbližšom období bude na skúšobný čas zaradené do riadenia. Po vyhodnotení jeho vplyvu na plynulosť dopravy sa rozhodne o jeho časovo obmedzenom alebo trvalom zaradení do riadenia oboch križovatiek na Košickej.“

V. Mikuš sa vyjadril aj k otázke preferencie električkovej dopravy. „Vysoký nárast dopravného zaťaženia v poslednom období na celej komunikačnej sieti mesta si vyžadovalo postupné zriaďovanie CSS na kritických križovatkách, čo sa nevyhlo ani karlovesko-dúbravskej radiále s električkovou dopravou,“ uviedol. „Keďže každá CSS spôsobí na križovatke zdržanie vozidiel hlavných smerov na zaistenie bezpečného výjazdu z vedľajších smerov, pre minimalizovanie časových strát električiek bolo riadenie križovatiek s električkovou dopravou navrhované s ich preferenciou. To však neznamená, že riadenie bolo možné navrhnúť s absolútnou preferenciou bez akýchkoľvek zdržaní. Zdržania električiek nastávajú, len sú menšie, než by boli bez preferencie. Riadenie križovatiek s preferenciou je v skúšobnej prevádzke, postupne sa dolaďuje a veríme, že cieľ - minimalizácia časových strát električiek sa v blízkej budúcnosti dosiahne.“

Na margo kruhových objazdov V. Mikuš podotkol, že okružné križovatky sú vhodné iba na menej zaťažené komunikácie s malým počtom chodcov. „Pri okružnej križovatke ide v podstate o neriadené pravé pripojenie na hlavnú komunikáciu a pri zaťažení hlavnej komunikácie cca 1500 vozidiel za hodinu je už takmer nemožné sa do nej bezpečne zapojiť,“ upozornil. „Pokiaľ je potrebné previesť v hlavnom smere väčší počet vozidiel, je klasická riadená križovatka výkonnejšia a zaberá menší priestor.“

Páčil sa vám článok?