Zvýšenie cien bez zmeny systému nič nezmení

Statická doprava je len súčasťou a produktom dopravy ako takej. Nazdávať sa, že v parkovaní a státí s niečo zmení, ak sa nezmení celková organizácia dopravy, je preto prinajmenšom naivné.

Toto mesto sa dopustilo radu chybných krokov i zanedbaní a dopravný systém starol. Mestské komunikácie a organizácia dopravy pochádzajú z éry, keď sa o súčasnom počte vozidiel a odjazdených kilometrov ani nesnilo. Zoberme len Prístavný most, ktorého kapacita je permanentne niekoľkonásobne prekročená.

Zatiaľ, ako tvrdí dopravný odborník Mikuláš Hrubiško, sa hriešne zanedbal rozvoj povrchovej koľajovej dopravy, teda električkovej siete. Hrubiško tvrdí, že by mala byť dvojnásobná a zdôvodňuje to dobrými argumentmi. V Bratislave sa namiesto toho roky naprázdno melie o metre, hoci je otázne, či také malé mestečko potrebuje kompletnú sieť podzemného metra.

Iný odborník, architekt Hamburgu Peter Gero, pripomína rozšafnosť pri projektovaní komunikácií a šírky jazdných pruhov. V skutočnosti by mohli byť v Bratislave namiesto dvojprúdových trojprúdové komunikácie, cesty diaľničného typu v meste sú nevyužité, ale aj tak vedú do priestorov, kde niet kde parkovať. Lepšou organizáciou pohybu na komunikáciách by sme získali aj nové priestory na parkovanie.

Vôbec tu chýba organizácia dopravy, vyladenie križovatiek, racionálne nasmerovanie. V Dubline je podstatne viac vozidiel ako tu, ústredná avenue slúži individuálnej doprave, ale zároveň aj ako ústredná stanica pre mestskú a medzimestskú a medzinárodnú dopravu a vozidlá na nej sú v neustálom pohybe. Vzorom by mohol byť preto aj Dublin, netreba jazdiť na developerské festivaly do Cannes, kde je ustavičná zápcha.

Ak sa radikálne zlepší doprava v meste, bude menej problémov s parkovaním - nehľadiac na to, že bratislavským parkovaním, a vecami s ním súvisiacimi, sa ustavične zaoberá Ústavný súd SR. Môže komunita prenajať súkromnej firme verejné komunikácie na komerciu? Ak môže, prečo sa potom takáto parkovacia služba nestará aj o prenajatú vozovku, neumožní čistiť kanálové vpuste a ani sama to nerobí? Údržbou nie je občasné vyznačenie parkovacích miest.

Toto núka ďalšiu otázku - ako možno iným, súkromným, firmám prenajať verejné komunikácie na 24 hodín denne? Dokonca aj počas dní voľna, keď nie sú v práci. Stĺpiky, ktorými je mesto zanešvárené, znemožňujú obyčajným slušným ľuďom zaparkovať, ak sa chcú dostať večer do divadla, pretože patria firme, ktorá ich večer nepotrebuje, no aj tak ich zablokuje.

A už vôbec nehovoríme o tom, že toto mesto vôbec nemá pešiu zónu. Ak tento termín niekto vysloví, je to lož. Pešia zóna je napríklad v Mníchove či Bruseli, kde cez deň neuvidíte dokonca ani vozidlá, ktoré slúžia na rekonštrukciu budov. Bratislava má len zónu s protekčným vjazdom a parkovaním. A to vôbec neslúži ľuďom trvale v tejto zóne bývajúcim.

Stabilná doprava sa vyrieši len v rámci celkového dopravného riešenia. Je zbytočné hovoriť o nosnom systéme, keď nám chýba polovica električkových tratí. A to sa neuvažuje o systéme, ktorý by bol rozvetvený a v rámci uzavretých lokalít aj zokruhovaný. Električky môžu jazdiť v intervale okolo poldruha minúty, nemusia sa križovať s komunikáciami pre automobilovú dopravu, ani chodníkmi pre cyklistov a peších. Dokonale fungujúca mestská doprava by výrazne prispela k zníženiu tlaku na statickú dopravu v centre.

Lenže to by mesto nesmelo trestuhodne nerozvážne predávať na komerciu miesta vhodné na vybudovanie záchytných parkovísk. Muselo by mať k nim dovedenú spoľahlivú dopravu - a tu sme v začarovanom kruhu.

Občan to nemôže vyriešiť, občan tým len trpí a platí. Ak sa zvýši parkovné, bude platiť viac. No služieb viac nebude mať. Lebo systém dopravy a organizácie mestského života je chorý. Neslúži občanovi.

Gustav Bartovic