Výstavba prepojenia Harmincovej môže uviaznuť

Predstavte si, že niekto na vašom pozemku postaví stavbu, ktorá má síce slúžiť verejnosti, ale bez vášho vedomia a dovolenia a navyše si nechá za okupovanú pôdu platiť daň z nehnuteľnosti.

Zjednodušene tak by sa dala vykresliť jedna zo situácií, ktoré môžu skomplikovať a spomaliť dokončenie a najmä odovzdanie križovatky Harmincova - Rázsochy. Vyústenie Harmincovej sa totiž končí na ceste, ktorá momentálne zrejme nemá pána, zato stojí na pôde bývalého vinohradu, za ktorý platia pozemkovú daň dedičia Pavel Ondriš so sestrou Máriou. Vzťah k ceste magistrát príkro odmieta slovne i písomne, P. Ondriš hovorí, že rovnako sa k tomu stavia aj mestská časť Lamač. Cestu totiž celkom nelegálne postavili budovatelia torza nemocnice na Rázsochách a potom sa jej snažili zbaviť.

Medzitým budovateľský pokrok zašiel ďalej. Bolo treba urobiť prípojku na Harmincovej (ale tá povedie zasa len na súkromný pozemok rodiny pána Ondriša a odtiaľ na ďalší rovnako nevykúpený a nevysporiadaný súkromný pozemok inej dávnej lamačskej rodiny), a tak došlo k vyvlastneniu.

Netreba hovoriť, že v rozpore so zákonom. V korešpondencii magistrátu k tejto veci sa píše, že v meste stoja cesty na nevysporiadaných plochách v celkovej hodnote 7 miliárd korún (údaj starý skoro 10 rokov). Prečo by mal byť Ondrišov vinohrad výnimkou? A tak, keď vykupovali cestu pod prípojku, zobral si investor len to, čo potrebuje, hoci zákon jasne hovorí, že ak dôjde výkupom či vyvlastnením vo verejnom záujme k znehodnoteniu pozemku, musí sa vykúpiť celý, nielen jeho časť. A pánu Ondrišovi napríklad z malej parcelky 76 štvorcových metrov vykúpili 61. O ten zvyšok by sa mal naďalej starať.

V jednom z predchádzajúcich vydaní sme priniesli tvrdenia Generálneho investora Bratislavy o tom, že pozemky sú vysporiadané. Zrejme týmto nelegálnym spôsobom. Stanovisko GIB však potvrdzuje aj hovorkyňa magistrátu Eva Chudinová s tým, že pozemky sú čiastočne vykúpené, čiastočne vyvlastnené. Pripomína, že keď odvolanie súrodencov Ondrišových zamietol Krajský stavebný úrad Bratislava, napadli ho na ministerstve výstavby, ale aj ten ich odmietol a jeho rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné, hoci sa Ondrišovci medzičasom odvolali na súde.

O rozsahu výkupov vraj nerozhodoval GIB, ale mestské zastupiteľstvo. To nie je, ako všetci vieme, právne ani trestne zodpovedné. Takže aj pri plnej informovanosti o právnej situácii, tak to aspoň tvrdí E. Chudinová, rozhodlo vykúpiť pozemky len pod pripravovanou stavbou, „práva k žiadnym iným pozemkom stavebník nepotrebuje“.

Pozoruhodné je, že magistrát sa stavia tak, akoby malé rozhodnutia jeho poslancov mali väčšiu účinnosť ako zákon. A tiež, že si neuvedomuje, ako nahlas hovorí v jeho neprospech fakt, že necháva Ondrišovcov platiť daň z nehnuteľností za cestu, kde vyústi Harmincova. Mimochodom, dodnes nezakreslenú, lebo list vlastníctva staviteľ nemá, majú ho Ondrišovci. Dostavajú križovatku a každý deň budú so súkromnými vlastníkmi spisovať dohodu o počte povolení na prejazd? Bude zaujímavé sledovať, ako budú mestskí poslanci hlasovať, ak sa nejaký sudca pustí do nápravy vlastníckych vzťahov k pôde v meste a budú rozhodovať o tom, skade vziať tých sedem miliárd.

Pod Zečákom, na Klanci, Rázsochách a vôbec v Bratislave je takých prípadov habadej.

Gustav Bartovic