Spôsob osádzania stĺpikov by mohol byť efektívnejší

Stĺpiky ako zábrany proti autám parkujúcim na chodníkoch sú potrebné. Mestu však zrejme chýba stratégia ich osádzania a aj ich výber z estetického hľadiska je vzhľadom na architektúru danej lokality, zvláštny.

Svedčí o tom pohľad na hustotu osadených stĺpikov na mestských komunikáciách a ich vzhľad. Podľa informácií z magistrátu mesto osádza väčšinou pozinkované železné rúry. Na vrchu majú čiapočku, aby do nich nepršalo, a reflexné pásky. Stĺpik stojí vyše 1000 korún. Ide pravdepodobne o jeden z najlacnejších druhov, pretože ostatné známe sú už drahšie. Železné, s guľou na vrchu, stoja približne 1800 až 2200 korún, liatinové od 12 do 15-tisíc. Mesto už neosádza tzv. biskupské klobúky, pretože sa neosvedčili.

Výber a vzdialenosť stĺpikov schvaľuje dopravná komisia mesta na základe predloženého projektu. Ten prichádza buď z jednotlivých oddelení magistrátu alebo od iného zadávateľa. Mesto tvrdí, že vzdialenosť medzi stĺpikmi (na Štefánikovej je to 120 cm) je robená tak, aby autá nemohli v žiadnom prípade na chodníku zaparkovať. Nájdu sa vraj takí vodiči, ktorí sú schopní sa medzi riedko osadené zábrany natlačiť aj kolmo a úplne zabránia prechádzaniu chodcov. Zhotoviteľ (firma) sa k počtu a spôsobu osádzania nevyjadruje.

O tom, že mesto a mestské časti nemajú jasnú a jednotnú koncepciu osádzania stĺpikov na chodníkoch, svedčí rozmanitosť a mnohoraký spôsob ich osadenia. V Bratislave nájdeme ulice, na ktorých sú osadené aj tri druhy zábran od stĺpikov, cez betónové biskupské klobúky až po súvislé kovové zábradlia. Hovoriť o ich estetickej hodnote ani nemá význam. Nielenže nespĺňajú základné estetické kritériá, navyše sú často v katastrofálnom stave, ako napríklad zábradlia na Trnavskom mýte či na Štefánikovej ulici pri Slovenskej akadémii vied.

V prípade Štefánikovej ulice, kde pred niekoľkými dňami osadili štyristo pozinkovaných stĺpikov, stojí za zmienku ešte jeden fakt. Stĺpiky su osadené vo vzdialenosti 120 centimetrov s odôvodnením, aby sa tadiaľ neprepchalo žiadne auto. Ak by si dali kompetentní tú námahu, zistili by, že jedno z najužších áut predávaných na Slovensku má šírku 156 centimetrov. Stačilo by teda, ak by stĺpiky boli od seba osadené vo vzdialenosti 160 centimetrov. Aj žiak základnej školy si potom vie zrátať, že pri takejto šírke osadenia stĺpikov by na rovnaký úsek stačilo nie 400, ale len 300 stĺpikov. Pri cene 1000 korún za jeden stĺpik mohlo mesto a jeho daňových poplatníkov stáť osadenie zábran na Štefánikovej ulici nie 400- tisíc ale len 300-tisíc korún. Za ušetrené peniaze sa mohlo osadiť 100 stĺpikov na inom mieste, alebo sa takto získané finančné prostriedky mohli použiť na nákup estetickejších zábran.

Mesto v súčasnosti zásobuje zábranami firma Mobilita, ktorá je víťazom verejnej súťaže. Norma podľa informácie z mesta hovorí o osadení stĺpika na chodníku vo vzdialenosti maximálne pol metra od obrubníka. Minimálna vzdialenosť je 30 centimetrov. Chodník sa svojím spôsobom zúži, no zaparkované auto by ho mohlo zablokovať úplne. Všetky dopravné zariadenia podliehajú aj schvaľovaniu dopravným inšpektorátom.

Problém hustoty osádzania, rovnako ako aj výber stĺpika z hľadiska estetického začlenenia do jestvujúceho prostredia, zostáva zrejme na rozumnom posúdení kompetentných. V pomerne malom historickom centre, ale aj v jeho širšom okolí by sa zrejme nemalo na stĺpikoch šetriť a zbytočne tak kaziť vzhľad ulíc a charakter budov.

(rob, mil)
FOTO - Oto Limpus