Celomestská koncepcia dopravy ešte len prichádza

Dopravné problémy pociťujú a sťažujú si na ne ešte aj tí, čo žiadny dopravný prostriedok nevlastnia. Doprava totiž limituje náš život priamo aj nepriamo a jej koncepcia bola už dávno prestarnutá.

Základnou otázkou je, či sa s niečím takým, ako je primeraná dopravná infraštruktúra, ráta pri tvorbe územného plánu, pretože posledné roky budovania Bratislavy spôsobovali len stále hlbšie preťaženie ciest i parkovacích miest a takýto vývoj by nevyhnutne vo veľmi krátkom čase viedol ku kolapsu.

„Koncepcia dopravy je priamo v územnom pláne,“ hovorí vedúci oddelenia dopravného plánovania a riadenia dopravy bratislavského magistrátu Vladimír Mikuš. „V ňom sa však nejde do podrobností, tie sa robia na mieru a aktuálne pri jednotlivých stavbách a súboroch stavieb.“

Problém, na ktorý dnes narážame, spočíva v tom, že len pred dvoma rokmi vstúpili do platnosti nové, podstatne prísnejšie normy na dopravné riešenia a na vybudovanie priestorov pre statickú dopravu. Ak by táto norma platila pred schvaľovaním stavebného povolenia pre Apollo business centrum, dnes by neboli Mlynské nivy ustavične preťažené.

Podľa novej normy je investor v plánovaní povinný zohľadniť aj dopravné kapacity a vplyvy, ktoré bude mať stavba na existujúcu dopravu v okolí po jej dokončení. Musí tiež do projektu zahrnúť prípadné vyvolané investície. Z tohto hľadiska sa k stavbám vyjadruje mesto, je teda v jeho moci ovplyvniť parametre projektu. V praxi údajne niekoľkokrát už museli investori zmenšiť zamýšľané objemy stavieb.

„Zašli sme tak ďaleko,“ konštatuje V. Mikuš, „že primátor v istej časti mesta oslovil všetkých investorov s tým, že nie je možné akceptovať ich predstavy v plnom rozsahu a budú ich musieť prispôsobiť existujúcim podmienkam. To znamená uskromniť sa v rozmeroch aj v predstavách.“

Zostáva tu však stále dlh, prehustenosť a zaťaženosť tak vozoviek, ako aj miest na parkovanie a státie, ktoré spôsobila stará, benevolentnejšia norma. Dá sa to riešiť dvoma spôsobmi - jednak rozvojom infraštruktúry, tu sa však rýchlo narazí na finančné limity mesta. Druhý variant je prinútiť investorov k tomu, aby sa sami na jej rozvoji podieľali aj finančne, to však je tiež limitované jednak priestorovo a jednak možnosťami investorov. Každý prípad sa bude riešiť osobitne, v budúcnosti by však miest, kde je nepomer medzi dopravnými potrebami a možnosťami, nemalo pribúdať, skôr naopak.

Gustav Bartovic