Bol som vodičom autobusu bratislavskej MHD

Odchádzam. Nie však preto, že by som tu nebol spokojný. Idem len do sveta na skusy. Chcem tu vlastne poďakovať kolegom, s ktorými som sa spoznal, za pohodovú pracovnú atmosféru.

Z mojej pozície som do problematiky dopravného podniku veľmi nevidel. Ani som to nepotreboval. Navyše som tu bol len krátko. Viem zhodnotiť len úroveň, v ktorej som sa ako vodič nachádzal. Pracoval som v Petržalskej vozovni. Tam mi bolo dobre. Vedúci boli ku mne korektní, s kolegami, a vlastne so všetkými, s ktorými som sa stretával, som mal také normálne pohodové vzťahy. Všetko sa vždy dalo nejako riešiť.

Rád som chodil do práce. Požiadavky boli jasné, perspektíva nebola nijako vzrušujúca, ale zato nevšedne stabilná. Malo to v sebe akýsi pokoj. Príjemná bola pre mňa automaticky fungujúca kolegialita. Vždy niekto poradil, alebo prišiel pomôcť, či opraviť. Chcel by som poďakovať peknej hromade cestujúcich zo štatistického hľadiska takmer za bezproblémový priebeh môjho vezúceho sa života.

Rád by som poďakoval bratislavským vodičom, ktorí sú zdvorilí. Nájdu sa aj takí, ktorí vnímajú dopravné situácie vcelku a niekedy sa vzdajú svojej prednosti v prospech plynulosti. No to je už vyšší level. Väčšina vodičov asi ani len netuší, že je ich povinnosťou podľa predpisov napríklad spomaliť alebo zastaviť, keď vozidlo hromadnej dopravy v obci vychádza zo zastávky... Tým by som odkázal, že keď som sa niekedy drzo vsunul do prúdu vozidiel, nebolo to preto, že si potrebujem kompenzovať komplex menejcennosti. Netvrdím, že ho nemám, ale chcel som si len robiť dobre svoju prácu. Uspokojuje ma, keď sa jazdí načas a plynulo sa dá prestupovať.

Možno najťažšie sa jazdí v lete. Sporo odeté Slovenky a všade máte zrkadlá... Ako sa dá v takom prostredí sústrediť??? Hrozná práca! Bude mi to chýbať.

Miloš Mášik, Bratislava
LIST ČITATEĽA