Neskutočne milý šofér autobusu MHD

30.11.2007
0
Páčil sa vám článok?

K napísaniu tohto listu ma inšpirovala nedávna príjemná skúsenosť s vodičom MHD. Väčšinou sa na nich sype len kritika a musím uznať, že často oprávnene. Vedia byť poriadne nepríjemní a neraz mám pocit, že si na cestujúcich vybíjajú svoju zlosť. O to viac ma prekvapil jeden z nich.

Cez pracovný deň vo večerných hodinách som bola odprevadiť kamaráta na bratislavskom letisku, bola strašná zima a fúkalo. Čakala som na autobus smerom do mesta, odchod mal až o približne 15 minút. Keď sa vodič po prestávke vrátil k autobusu a zbadal ma, po otázke, či mi je zima, otvoril dvere a poslal ma sadnúť dnu. Na konci nástupišťa si všimol aj mladý pár, ktorý tiež hneď poslal do autobusu.

Neskôr postupne prichádzali a nastupovali ľudia s množstvom batožín, prišla aj rodina s obrovskými kuframi a malými deťmi. Keď hlava rodiny zistila, že lístky na MHD sa v autobuse kúpiť nedajú, hrozilo, že budú musieť všetko vykladať. A tak vodič vytiahol peňaženku, rozmenil pánovi peniaze a podrobne mu vysvetlil, kde nájde automat a že nech beží, že ho počkáme.

Keď sa autobus pohol, z letiska začali vychádzať ďalší ľudia a šofér pri každom z nich zastal, otvoril dvere a nechal ich nastúpiť, prípadne poradil, kde zoženú lístky, rozmenia peniaze a kúpia kávu. Bol neskutočne milý a ochotný a to ešte nebolo všetko.

V autobuse cestoval starší pán z Česka, ktorý neskoro prišiel na to, že lístok si u vodiča nekúpi. Ten mu trpezlivo vysvetľoval, že o chvíľu zastane na zastávke, kde je automat, že nech pán vystúpi a kúpi si lístok. Niekoľkokrát ho ubezpečil, že ho určite počká a neodíde mu. Nakoniec všetko dobre dopadlo, pán mal svoj lístok a ja slzy v očiach.

Ten šofér ma dojal. Pokojne mohol byt nervózny zo všetkých tých ľudí, čo ho „otravovali“. No nebol. Pri vystupovaní som mu šla povedať, že je veľmi milý a že ma dojal. Aj keď som dlho váhala, či to urobiť, jeho úprimný úsmev ako odpoveď ma utvrdil v tom, že som sa rozhodla správne.

Nie sme príliš zvyknutí vyjadrovať svoje emócie, ale možno je to chyba..

Michaela Víchová, Bratislava
LIST ČITATEĽA

Páčil sa vám článok?