Dobrá zvesť- podnik pre nenáročných

7.5.2007
0
Páčil sa vám článok?

BELLA FAMA sa dá preložiť aj ako dobrá správa, dobrá zvesť. A dobrú správu máme - v centre mesta je podnik pre nenáročných, pravda, netýka sa to cien, len toho, čo zažijete. Náročný konzument by sa možno vyhýbal aj vstupu do toho dvora, kde sídlia tri lokály.

Vstup je totiž cez podbránie, z ktorého sa dá vojsť aj do salónu krásy. Ten je vpravo. No môžete sa otočiť vľavo a prehŕňať sa v kontajneroch, alebo si rovno zobrať kartóny, ktoré sú tam pohodené. Prípadne iný odpad.

Kto sa nedá odstrašiť vstupom, pretože ho dnu zláka povesť vynikajúcich káv, ktoré varia v dvoch zostávajúcich podnikoch, má ešte šancu, že ho odstrašia toalety. Sú vo dvore. Spoločné pre všetky tri lokály. Niežeby boli vyslovene hnusné, sú len pochmúrne, neopravované, neupravované, ešte nikdy sme tam nevideli mydlo a ani kúsok papiera. Nenáročné je tu aj v tom, že počas obeda sa v jedálni fajčí...

Napriek tomu sa Bella fama prezentuje ako príjemné až luxusné posedenie v centre. Kedysi tu bola cukráreň, potom palacinkáreň, teraz restaurant/cafe/bar. Posledná zmena viedla ku krásnemu interiéru. Remeselníci miestami múdro priznali pôvodnú klenbu, farby sú volené citlivo, aj keď azda nebolo treba používať sádrokartón. Nábytok je príjemný, masívne drevo a koža, stoličky vcelku pohodlné, stolíky však na veľké stolovanie nestačia, čo zdôrazňujú síce originálne, ale zbytočne hrubé jedálne lístky napodobňujúce stredoveké bachanty. Mimoriadne elegantné a na používanie príjemné príbory.

Zjavne sa tu míňa najmä menu - s tým vás aj privítajú: „Päťkrát menučko?“ - preto stačia malé stoly, aj málo personálu - počas našej návštevy slúžili údajne jediný kuchár, čašník, čašníčka. Bolo to poznať. Menučkári okolo nás sa striedali, my sme na veľmi jednoduchý obed čakali dlho. Pridlho. A nechceli sme zázraky.

Napríklad vyskúšať všetky polievky - tri z jedálneho lístka a polievku z denného menu, v ten deň bola Šošovicová (29 Sk). V tanieri skutočne bola šošovica a bolo jej dosť - tekutina, v ktorej plávala, však nebola polievkou, nanajvýš ak slabý vývar so slabou chuťou, bez zápražky či zátrepky. To predznamenalo vari všetky jedlá, s pochutinami tu šetria. Cesnačka v bosniaku (45 Sk) je malá trocha polievky v bosniaku, skôr teda v malom čerstvom okrúhlom chlebe, prečo sa však nazývala cesnačka, nevieme, chuť a vôňu tohto kráľa kuchýň sme márne hľadali. Fazuľová Tokajská (55 Sk) by zrejme mala polievkam dominovať, ale fazuľa bola nedovarená, očakávanej klobásy málo. Vrcholom bol Slepačí vývar (45 Sk). Z toho sme si objednali dve porcie, keď doniesli druhú, prvá už bola takmer zjedená. Obe polievky mali spoločné to, že boli nepochybne „zo sáčku“, v prvej bol nasekaný čerstvý petržlen, do druhého bol nasypaný už sušený...

Napriek všetkému sme nabrali odvahu aj na druhý chod. Bella Fama sa tvári po taliansky a tak sme museli vyskúšať talianske cestoviny, tu píšu Lasagne (135 Sk). Pach spáleniny, ktorý sa šíril z kuchyne, pochádzal zrejme z tohto jedla - z jednej strany bolo treba orezať vyše centimeter hrubý plát, aby sa dal zjesť ten zvyšok. Lakonické „...aj ten zvyšok nič moc“ je výrečným hodnotením. Príjemným prekvapením sa ukázala Paella (220 Sk) - krevety, morské ryby, kalmáre a ustrice v ryži s rajčinami a paradajkami vytvorili skutočne španielske jedlo a chuťovo viac ako uspokojili. Viacerým veciam sme však v Bella Fama nerozumeli. Pod panvičkou si predstavujeme jedlo urobené priamo v nej a v nej servírované. Špenátová panvička (149 Sk) ponúkaná v tomto podniku však bola celkom očividne pripravená v inej nádobe a podávali je len v nerezovej panvici, navyše priveľkej na tento účel. Hodnotenie: nie viac ako priemer. Celkom na spodku rebríčka by sa umiestnil miestny Maďarský guláš (135 Sk) - takýto by zaradili aj v bufete do kategórie nepredajných, akurát, že tu stojí dvakrát toľko. Očividne kupované knedle neboli dostatočne zohriate, jedna z nich, najtvrdšia, zasa bola zjavne zohrievaná už niekoľkokrát.

Nepochopiteľné bolo pre nás aj tvrdenie, že Kuracie prsia v corn flakes (135 Sk) sú s nivovou omáčkou. Vločky boli výborný nápad a mäso v nich zostalo šťavnaté a chutné, žltá omáčka na ňom však o plesňovom syre nikdy ani nepočula.

Nenáročný zákazník by si možno dal aj dezert. My sme nemali odvahu.

Naše hodnotenie: 2 hviezdičky
Maximálny počet: 5 hviezdičiek
Reštaurácia nebola o našej návšteve vopred informovaná. Útratu za konzumáciu si redakcia hradila sama.

Páčil sa vám článok?