Do reštaurácií sa vracia prešporské menu
Vyskúšali sme ho v novom podniku s názvom MICHALSKÁ BRÁNA, ale kúsok od nej - na Baštovej ulici 4. Predsa len, so staromestskou dominantou má spoločné nádvorie a možno aj budúcnosť.
Zadnou stranou totiž reštaurácia Michalská brána, súčasť rovnomenného hotela, ústi do pokračovania Michalskej (vodnej) priekopy a spolu so zadnými stenami domov na Kapucínskej utvára tienené átrium ako stvorené na letné sedenia. Časť z nich sa už dnes takto využíva, nás čašník informoval, že aj ich podnik má záujem záhradu využiť.
Budova na Baštovej 4 zaimponuje vyše meter hrubými múrmi do ulice i dvora. Masívnosť stien hosť priam vníma, pocit zjemňuje výhľad z uzučkej reštaurácie na obe strany. Interiér podniku je ladený do teplých farieb, čo tiež zjemňuje silu stien. Podnik je nefajčiarsky, chýba mu však bezbariérový vstup. Treba však povedať že celá Baštová je pre vozičkárov i kočíky problémom, je prihrboľatá.
V rozpätí štyroch týždňov sme vyskúšali dve reštaurácie nadväzujúce na bratislavské kulinárske tradície, čo poteší už samo o sebe. Potešiteľné je aj to, že tradičné jedlá v nich sú nielen tradičné, ale aj majú, čo majú mať - aj keď na Baštovej sme niekoľko výčitiek smerom ku kuchyni mali.
Tie sa však netýkali predjedál. Maškrta z Vydrice (190 Sk) je poetické pomenovanie pre plátok údeného pstruha s chrenovo-jablkovou majonézou na trhanom listovom šaláte s jablkovými a cviklovými čipsami. Vyzeral očarujúco - a ešte lepšie chutil. Puding z Ligetfalu (160 Sk) je tortička z krémového tvarohu a ovčieho syra, parfumovaná čerešňovicou, k tomu višňová omáčka a tyčinky z lístkového cesta - no zážitok. Šalát Unger Au (190 Sk) sú vynikajúco restované kačacie prsíčka. Na jedálnom lístku sa píše, že na šaláte z púpavových listov a pražených mandlí - my sme identifikovali skôr hlávkový šalát a rukolu, ale chuti to len prospelo. Pochúťka od pána Manderlu (190 Sk) bola zasa dôkazom, že tatársky biftek môže byť lepší, než ste dosiaľ skúsili.
Menej potešenia nám priniesli polievky. Zemiaková na kyslo s kockami bravčového údeného kolienka (90 Sk) bola doslova vynikajúca. No Prešporská kapustnica s výdatnou dávkou klobásy (120 Sk) by v prvej lige nevyhrala a rovnako Tradičné Halászlé s kúskom pošírovanej ryby (120 Sk) by si zaslúžilo skôr o jedno percento menej ako priemer.
Namiesto jednej polievky sme si dali teplé predjedlo - Hrianky z Ziegelfeldu (190 Sk), čo je zapekaná hrianka s kuracím mäsom, chrumkavou cibuľkou a syrom. Bola dobrá, nie však vynikajúca. Čím upútala, bola chutná, vkusne naaranžovaná opekaná zeleninová slama - odľahčila hrianku, ktorá bola trošku mastná.
Z hlavných jedál sme začali pre Bratislavu netradičným - jedlom z tofu. Slepý perkelt (190 SK) zo sójového mäsa a hlivy so smotanovými haluškami však prekvapil jemnosťou. Jemnosťou priam koncertnou pokračovala Kačica a
Kapor podľa bratov Steinovcov (290 Sk) je päť kaprích tyčiniek v pivnom cestíčku s kôprovo-citrónovým dresingom a čerstvou zeleninou, jednoducho skvelé. Sklamaní sme zostali po najbratislavskejšom jedle - Prešporský „šnicel“ (330 Sk) - teľacom marinovanom vyprážanom rezni, podávali ho so zemiakovo-cibuľovým šalátom. Mäsa malo byť
Z dezertov nám vďaka ovociu a šľahačkovej čiapočke chutila Tortička pani Albrechtovej (130 Sk) - bez spomínaných ingrediencií by bola fádna. Zato očarili Somloi galuska (140 Sk), známy dezert v inom podaní: valček z dvojfarebného piškótu s vanilkovým a čokoládovým krémom, strúhanými orechmi a polevou z čokolády pod šľahačkovou čiapkou bol vynikajúci.
Orientácia reštaurácie Michalská brána je sympatická, obsluha príjemná. Čo si žiada dotiahnuť, je kuchyňa a poopravovať treba gramatické chyby v jedálnom lístku.
Naše hodnotenie: 4 hviezdičky
Maximálny počet: 5 hviezdičiek
Reštaurácia nebola o našej návšteve vopred informovaná. Útratu za konzumáciu si redakcia hradila sama.