Gullfoss pokrivkáva za svojím menom
Videli sme fotografie islandského vodopádu Gullfoss a je to čosi veľkolepé a očarujúce. Jeden z fotografov ho komentoval, vraj celá krása sa na jeden záber nezmestí.
Rovnomenná reštaurácia však ponúka výrazne menej. GULLFOSS na Čulenovej ulici patrí elektrárenskej spoločnosti a zrejme dobre slúži v čase, keď majú v okolitých rozvodných firmách obed. Napokon aj jedálny lístok nasvedčuje tomu, že sa tu špecializujú na firemné raňajky a obedy - hoci denné menu je výrazne drahšie ako v mnohých reštauráciách v užšom centre. Pri príjmoch v energetike to na prekážku však nemusí byť.
My sme do Gollfussu vošli po peknom drevenom schodisku v piatok popoludní, strávili sme tam viac ako dve hodiny a - boli sme sami. Čo je málo na podnik s približne 80 stoličkami. Priestor je prakticky členený - hlavná miestnosť, dva dobre vybavené salóniky pre osem až desať hostí, miestnosť s biliardovým stolom. Okrem salónikov sa v priestoroch nefajčí, čo má zmysel, lebo celý komplex je bez prístupu priameho svetla a vzduchu, teda nič pre klaustrofobikov. Treba však priznať, že klimatizácia je účinná a tichá.
Hlavná miestnosť je členená sťahovacími roletami s detailmi vodopádu, čo zaručuje súkromie každému stolu. Steny salónikov zdobia mimoriadne dobré fotografie z montáží vedenia vysokého napätia, asi tiež z Islandu. No okrem niekoľkých špecialít z islandských rýb netušíte, čo mohlo viesť k pomenovaniu podniku podľa prírodného divu u nás nie príliš známeho.
Zo studených predjedál nás oslovil len Domáci marinovaný losos ochutený kôprom, podávaný s uhorkovým šalátom so smotanou a toastom (129 Sk). Na tomto mieste sa patrí zmieniť o čašníkovi, ktorý nás obsluhoval. Ovládal maniere lepšej reštaurácie, bol pohotový, ochotný a milý, patril k tomu málu, čo sme napokon hodnotili pozitívne. Bohatá porcia, ktorú priniesol, budila nádeje.
Nádej vydržala len po polievky. Halászlé (79 Sk) malo všetko, pokiaľ ide o chuť - viac druhov mäsa, mierne množstvo zeleniny, podávané však bolo trochu netradične - polievka nebola prepasírovaná. Hubová polievka (78 Sk) podávaná v bochníku ani neočarila, ani nesklamala, podobne ako Slepačia polievka (45 Sk) so zeleninou, mäsom a rezancami. Vrcholným sklamaním však bola Smotanová cesnaková polievka (49 Sk) podávaná s krutónmi. Krutóny boli rozmočené a sama polievka vyzerala zúfalo - na povrchu nevábneho vodnatého vývaru, ktorý bol sotva cítiť cesnakom, plávali vločky zrazenej smotany. Ku cti čašníkovi slúži, že sa ponúkol ihneď priniesť novú polievku, na čo sme už nemali odvahu, a tak napokon túto polievku ani neúčtoval.
Sklamali nás aj teplé predjedlá. Vyprážaný camembert (98 Sk) s višňovou omáčkou vynikal hrubým trojobalom, z ktorého sa roztopený, zrejme príliš preležaný, syr rozlial po tanieri - zjavne už aj pri servírovaní sa z jeho obsahu čosi stratilo. Hodnotiteľ tohto jedla neskôr konštatoval aj dodatočné následky. Chrumkavé plátky z kačacích pŕs preliate medovou glazúrou podávané s troma druhmi šalátov (155 Sk) očarili len bohatým šalátovým základom. Mäsko však nebolo chrumkavé, ale na mäso upravované v mede prekvapujúco húževnaté.
Aj v kategórii hlavných jedál kuchyňa Gollfussu rýchlo strácala body - tak ako všetky predchádzajúce teplé pokrmy, boli aj hlavné jedlá málo teplé, guláš zrejme zohriaty v mikrovlnke, ryža na miskách vychladla skôr, ako ste ju dostali na tanier. Rovnako prekvapivá bola veľkosť (či skôr naopak) všetkých porcií. Divinový guláš (175 Sk vrátane prílohy) sklamal už na pohľad. Šťava evidentne zahustená múkou sa neoddeľovala od tuku, pár kúskov mäsa sa chúlilo k očividne kupovanej knedli. Ryba mahi mahi (420 Sk) aj so Zeleninovým šalátom (60 Sk) by napriek avizovanej hmotnosti
Záverom - asi sa sem už nevrátime.
Naše hodnotenie: 1,5 hviezdičky
Maximálny počet: 5 hviezdičiek
Reštaurácia nebola o našej návšteve vopred informovaná. Útratu za konzumáciu si redakcia platila sama.