Europa Pub je priemer, ktorý nenadchne
Na Obchodnej ulici 62 nás svojho času zaujala slovenská reštaurácia 1. Slovak Pub, a to najmä neuveriteľnou veľkorysosťou k študentom. Na rovnakej adrese sme objavili ďalšiu reštauráciu, ktorá tak trochu zostáva v tieni svojho známejšieho a väčšieho suseda - Pizza Restaurant EURÓPA PUB.
Reštaurácia sa nachádza na prízemí vo dvorovom trakte domu, ktorého fasáda je orientovaná do Obchodnej ulice. Interiér zaujme už na prvý pohľad, steny sú bohato zdobené plastikami a nápismi, ktoré majú symbolizovať starý kontinent, nechýba plastika v tvare mapy Európy s názvami hlavných miest európskych krajín. Rozľahlý a dlhý priestor na konci vyúsťuje do akejsi zimnej záhrady, v ktorej dlažbu nahrádza piesok a kamene.
Atmosféru dotvárajú a zútulňujú lampy s historizujúcimi tienidlami na stoloch, dva kozuby a pec na výrobu pizze. V oboch kozuboch sa v čase našej návštevy azda až trochu príliš intenzívne kúrilo a pocit horúčavy ešte zvyšovali radiátory v bezprostrednej blízkosti stolov. Interiér, ktorý sa nám zdal trochu tmavý, je bezbariérový iba na začiatku, v jeho strednej časti je potrebné zísť najprv dolu schodmi, potom hore schodmi a na jeho samom konci opäť dolu schodmi. Minimálne vo vzťahu k telesne postihnutým sa tak majiteľovi tohto gastronomického zariadenia nepodarilo naplniť zámer prezentovaný na internetovej stránke reštaurácie, kde deklaruje snahu vytvoriť „priateľské miesto“.
Na rozdiel od interiéru jedálny lístok pestrosťou neohúri, prevažuje v ňom pizza (zákazník má možnosť sám si zvoliť, aké ingrediencie sa majú pri jej príprave použiť), inak je ponuka pomerne chudobná, navyše niektoré ponúkané pokrmy v čase našej návštevy nemali, a tak sa výber ešte viac zúžil.
Prejavilo sa to pri polievkach - na jedálnom lístku ponúkajú štyri, v skutočnosti boli len tri (paradajková jednoducho nebola). Cesnakovú (39 Sk) síce mali, neservírovali ju však v bochníku, ako sa uvádzalo v jedálnom lístku, ale v keramickej miske, chuťovo bola fádna a bezvýrazná. Udivilo nás, že sme v polievke objavili aj drobné kúsky mrkvy - pri cesnačke to nebýva zvykom. Slepačí vývar (35 Sk) priniesli už vlažný, nijako nás neohúril, polievka Minestrone (49 Sk) s celými kusmi rôznej zeleniny (rajčinami počnúc a kúskom karfiolu končiac) bola naopak príliš horúca. Zarazilo nás, že polievky nepriniesli naraz, ale postupne, a to s pomerne veľkým časovým odstupom.
Zdá sa, že najsilnejšou stránkou reštaurácie je pizza. Spomedzi viacerých ponúkaných druhov sme si zvolili Pizzu Messinese (165 Sk); z hľadiska konzistencie a bohatosti ingrediencií bola vcelku uspokojujúca, člen nášho hodnotiaceho tímu ju však ohodnotil ako chuťovo málo výraznú. Kurací rezeň plnený (155 Sk) bol fádny a bez chuti, nášmu hodnotiteľovi pripomenul pokrmy z jedální z čias budovania socializmu. Hovädzí steak na čiernom korení (390 Sk) bol bezvýrazný a málo šťavnatý, po čiernom korení sme nenašli ani stopu. Sklamaním boli aj Opekané zemiaky (35 Sk), ktoré sme si vybrali ako prílohu k dvom posledne menovaným jedlám. Zeleninová príloha bola pri oboch mäsitých jedlách rovnaká, čo nesvedčí o bohvieakej invencii šéfkuchára. Hotovým kulinárskym Waterloo boli Lasagne Verdi (139 Sk) - na okrajoch boli spálené na uhoľ, v ich vnútri bol namiesto špenátu špenátový pretlak, syr Niva sľubovaný v jedálnom lístku úplne chýbal. Podobne ako polievky ani hlavné jedlá nám nepriniesli naraz, ale s odstupom niekoľkých minút.
Naše celkové pocity z návštevy tejto reštaurácie by sa dali zhrnúť do dvoch slov: žiadna sláva. Obsluha nás príliš nenadchla, kuchyňa by možno zniesla kritériá spred dvadsiatich rokov (a to ešte socialistickej gastronómii možno trocha krivdíme), dnes sú však nároky neporovnateľne vyššie. Ak chce Európa Pub v neustále narastajúcej konkurencii reštauračných zariadení v centre mesta vôbec prežiť, musí sa bezpodmienečne výrazne zlepšiť.