Len pekný interiér dobrú reštauráciu nerobí
Reštaurácia STEIN sa zmenila na nepoznanie. Niekoľko mesiacov trvajúca rekonštrukcia urobila z tejto známej bratislavskej pivárne slušnú reštauráciu. Aspoň na prvý pohľad. Pri našej návšteve sme sa presvedčili, že nie je všetko zlato, čo sa blyští...
Stein má nielen nový interiér, nové zariadenie, ale aj nový charakter. Na prízemí je reštaurácia, na poschodí piváreň. Reštaurácia má navyše priestrannú terasu, ktorú tak, ako v minulosti, aj dnes vyhľadávajú najmä pivári.
Rekonštrukcia dala interiéru celkom novú tvár. Pastelové farby na stenách v kombinácii s moderným nábytkom, koženým sedením v podobe lavíc pri stene dávajú reštaurácii charakter solídneho podniku. Vkusne vyzerajú aj tehlové stĺpy natreté na ružovo. Vo veľkých výkladných oknách sú sklenené police, ktoré, na škodu veci, krášlili len umelé kvety. Medzi stolmi sú drevené paravany ponúkajúce stolovníkom viac intimity. V časti reštaurácie, ktorá vyúsťuje na veľkú krytú terasu dominuje barový pult a nad ním veľké zrkadlo.
Veľa o charaktere reštaurácie napovie elektrická pec na pizzu. Tento „taliansky koláč“ dominuje aj v jedálnom lístku, ktorý je v porovnaní s inými bratislavskými reštauráciami viditeľne chudobnejší. Okrem pizze sme v ňom našli len zopár predjedál, polievok, jedál z hydiny, bravčového a hovädzieho a grilovaných špecialít. Po dve jedlá z bravčového a hovädzieho mäsa sa nám zdá preda len trochu málo. Steak a guláš nemusí chutiť každému. A to aj napriek tomu, že jedálnemu lístku dominujú všakovaké druhy pizze. Veď reštaurácia Stein si nepíše v názve pizzeria.
Napokon sme si vybrali ako predjedlo paradajky z mozzarelou. Kým niektoré bratislavské reštaurácie už zistili, že skutočná mozzarela sa na Slovensku nevyrába a ponúkajú taliansku, u Steina namiesto mozzarely podávajú jej slovenskú imitáciu. A namiesto olivového rastlinný olej.
Z ponuky štyroch polievok sme ochutnali hneď tri - slepačí vývar, paradajkovú so syrom a francúzsku cibuľovú polievku. Ani jedna nebola mimoriadne chutná, všetky sa vyznačovali nevýraznou chuťou, cibuľová bola navyše primastná. Pri výbere hlavných jedál sme sa nechali zlákať kuracou roládou so šampiňónmi, kuracím buritos a grilovaným bravčovým kolenom. Roláda bola priemerná, kukuričná placka v buritos bola nekrájateľná a tým aj nekonzumovateľná, koleno nebolo kolenom, ale kusom kosti s mastnou kožou a len nepatrným množstvom mäsa.
Nedostatky mala aj obsluha. Javila síce známky záujmu obslúžiť nás, čo najlepšie, bola však príliš pomalá - keď sme chceli napríklad reklamovať pivo, v ktorom, „čosi“ plávalo, trvalo pridlho, kým sme vôbec upútali pozornosť čašníka. Dosť dlho nám tiež zavadzala na stole prázdna kávová šálka, ktorú sme napokon museli sami odložiť na susedný stôl.
Cenovo sa Stein radí k ľudovejším bratislavským reštauráciám, nízke ceny by však nemali automaticky znamenať aj nízku kvalitu. Žiaľ, príjemný dojem, ktorý navodzuje interiér reštaurácie, kazí nevyhranená kuchyňa a nekvalitná obsluha. V čase našej návštevy mala posedenie v reštaurácii a na terase návštevníkom spríjemniť živá hudba. Tá však na náš vkus hrala príliš hlasno, čo potvrdí aj obsluha, ktorej sme museli každú objednávku viackrát zopakovať.
Naše hodnotenie: 2 hviezdičky
Maximálny počet: 5 hviezdičiek