Templári sa usadili v podzemí centra mesta

V centre mesta je najväčšia koncentrácia reštauračných zariadení v Bratislave a pravdepodobne aj na celom Slovensku - a stále ich pribúda. Niektorým to prekáža, iní sú naopak radi. Faktom je, že s rastúcim počtom reštaurácií, kaviarní a pubov rastie konkurencia. S ňou by mala rásť aj kvalita, to však v Bratislave zatiaľ vždy neplatí.

Novú reštauráciu sme objavili priamo na bratislavskom korze - na Panskej ulici 18. Reštaurácia TEMPLARS (Templári) charakterom pripomína Troch mušketierov na Tolstého ulici, ako nás však upozornil tunajší personál, templári boli podstatne skôr ako mušketieri...

Táto reštaurácia je príkladom, ako dôležitý môže byť vývesný štít a reklama. Templars totiž nemajú výklad a vchod do podzemných priestorov reštaurácie je z podchodu. Takže ľahko ju môžete prehliadnuť. Výhodou letných mesiacov sú pouličné sedenia, ktoré má aj reštaurácia Tenplars, takže ak pôjdete po Panskej, nemali by ste zablúdiť.

Interiér je určený podzemnými priestormi, ktoré pre navodenie stredovekej atmosféry výraznejšiu rekonštrukciu ani nepotrebovali. Priestor nie je veľký, nepôsobí však vôbec stiesnene. Klenbové steny v kombinácii s masívnymi drevenými trámami, železnými svietnikmi a drobnými templárskymi artefaktami navodzujú dobovú atmosféru. Na stene visí aj atrapa plechovej templárskej prilby. Mobiliár je podstatne mladší ako boli templári, skúste však dnes zohnať nábytok spred 800 rokov. Až príliš súčasne pôsobia taniere, na ktorých tu podávajú jedlá s tajuplnými názvami...

Zo studených predjedál sme si vybrali Chladnú roládu opáta Roberta (kuracie do rolády natlačené a so syrom a brokolicou naplnené), Mučedníkovú pečeň (pečienky z kuriatka na cibuľke a jablku restované) a Krčmársku pochúťku (v pivnom cestíčku vyprážanú nivu so šunkou). Všetky boli chutné, škoda len, že zostavovateľ jedálneho lístka nebol pri preklade do angličtiny dôslednejší - napríklad šunka (v tomto prípade šunková saláma) nie je bacon atď.

V ponuke polievok sme objavili dve - slepačiu a ponuku dňa (v deň našej návštevy zhodou okolností tiež slepačia). Tak sme nakoniec ochutnali jedinú polievku, ktorú nám v Templars mohli ponúknuť.

Z ponuky hlavných jedál sme sa rozhodli pre Steak Huga z Paynsu, Tajomstvo rádu (teľacie medailóniky so špargľou, jablkom, pod syrom zakryté), Veľmajstrov meč (kúsky bravčovej panenky so slaninkou a cibuľkou na špíze) a Kuracie hnáty (kuracie stehienko vykostené a na cesnaku grilované). Všetky jedlá boli chutné, ale ničím výnimočné. Aby sa nám lepšie kĺzali dolu krkom, zapíjali sme ich moravským Rulandským modrým, ktoré sme si vybrali z ponuky vínnej karty.

Na záver nechýbal dezert, v našom prípade Kuchárov sen (tvarohové guľky s džemom a šľahačkou), Princeznina maškrta (jablková štrúdľa) a Panenský dych (zmrzlina s horúcimi malinami). Obsluhujúce čašníčky ako devy zaodeté v dobových odevoch, sukni a halenke, pripomínajú návštevníkom, že sú v reštaurácii, ktorej duch siaha do časov dávno minulých. Len škoda, že sa časmi udatných rytierov neinšpirovali o čosi viac. Určite by to do reštaurácie Templars vnieslo ešte viac originality a pritiahlo viac zvedavých hostí.

Naše hodnotenie: 4 hviezdičky
Maximálny počet: 5 hviezdičiek