Vo Film restaurante sa dá príjemne báť

Keď sme pred časom navštívili reštauráciu Pekná brána na Vysokej ulici, konštatovali sme, že ide o veľmi priemerný podnik. Dnes je všetko inak. Pekná brána už nie je Pekná brána, ale FILM RESTAURANT. V pôvodných priestoroch vznikla reštaurácia, ktorá rozhodne stojí za návštevu.

Nápad urobiť reštauráciu s filmovými atribútmi vznikol zrejme v tých istých hlavách, ktoré „majú na svedomí“ neďalekú kaviareň Film café, s ktorou má Film restaurant nielen rovnaký typ neónového pútača, ale aj spoločné prvky interiéru. Poradíme vám, nenechajte sa zlákať menšou vstupnou časťou reštaurácie, to najlepšie sa skrýva v podzemí, kam vás cez nízky kamenný vchod so železnými tepanými dverami zavedú masívne drevené schody. Tento priestor je určený všetkým vyznávačom hororu. Rakva opretá o stenu, roztečené sviečky, pavučiny, čierny havran a masky hororových hrdinov navodzujú strašidelnú a stiesňujúcu atmosféru.

V poslednej časti podzemia je aj kamenný krb, v ktorom počas našej návštevy namiesto ohňa horeli len sviečky. Nechýba tu ani barový pult, takže ani ustráchaný hosť to k upokojujúcemu poháriku nebude mať ďaleko. Tmavé steny zdobia plagáty najznámejších hororových filmov, na stropoch sú rozpadávajúce sa práchnivé dosky pokryté prachom a pavučinami, ktoré však hosťom na hlavy určite nepadnú. Horná časť je zariadená skromnejšie, hnedé stoly so sklom, pod ktorým sú obrázky z filmov slávnych hviezd strieborného plátna. Na tmavobordových stenách visia veľké zarámované fotografie najslávnejších filmových scén. Trošku nepohodlné sú len masívne drevené nečalúnené stoličky s vysokými opierkami.

V jedálnom lístku sú jedlá spájané s menami filmových hrdinov, populárnych filmov a všetkého, čo s filmovým svetom súvisí. Väčšia časť je venovaná cestovinovým pokrmom a pizze, no všeličo sa nájde aj pre mäsožrútov. My sme si zo studených predjedál vybrali Hollywood - prosciutto crudo s melónom, Transylvániu - zmes paradajok, cibule, cesnaku, bazalky, oregana a olív na opečenom toaste a Onasisove tzaziky. Predjedlá servírujú na veľkých bielych tanieroch s bohatou oblohou a automaticky s kúskami na sucho pečených toastov. Z ponuky dvoch polievok sme ochutnali paradajkovú polievku Grófa Drakulu so špenátovými tortelinami a syrom a slepačiu Madam Butterfly s rezancami, mäsom a zeleninou. Obe výborné. Ako hlavné jedlo sme si dali Káčera Donalda, čo sú kačacie prsia s čučoriedkovou omáčkou a kroketami, Mlčanie jahniat - jahňací kotlet so špenátovými listami, cesnakom a pečeným zemiakom s tzazikami. Do tretice sme ochutnali aj Švédsku trojku - kuracie prsia, bravčová panenka a hovädzia sviečková s anglickou zeleninou a tromi druhmi omáčok. Všetky jedlá boli vynikajúce, esteticky poukladané na tanieri a najmä s prílohou, v ktorej nebola, ako je v mnohých bratislavských reštauráciách zvykom, strúhaná biela a červená kapusta. Napriek tomu, že porcie boli pomerne bohaté zvládli sme aj dezert. Arabeline lievance s čučoriedkovým džemom a trochu netradične torteliny Quasimodo, ktoré boli síce uvádzané medzi hlavnými jedlami, ale ako sa hovorí proti gustu žiadny dišputát. Nečudoval sa ani obsluhujúci personál, ktorý zrejme poučený pravidlom, že je na hosťovi, čo a kedy si vyberie, nám ochotne nosil všetky objednané pokrmy a nápoje. A bez zbytočného čakania, za čo, samozrejme, patrí uznanie predovšetkým kuchárovi. Toho treba oceniť aj za kvalitu pripravených jedál a spôsob ich servírovania.

Ostáva nám len dúfať, že takúto úroveň si reštaurácia udrží aj naďalej a neskĺzne do typického bratislavského podpriemeru tak, ako sa to stalo už mnohým podnikom, ktoré začínali veľkolepo a dnes sú z nich ničím nelákajúce pajzle. Nateraz musíme konštatovať, že oproti tomu, čo v týchto priestoroch bolo pred pár mesiacmi, je Film restaurant výrazným posunom k lepšiemu.