Vo Veži plynie čas zázračne pomaly

Určite najvyššie položenou bratislavskou reštauráciou je VEŽA na Kamzíku. Tento zabehaný podnik v televíznej veži vysokej 200 metrov s hrotom vo výške 638 metrov nad morom sme si tentoraz vybrali za objekt nášho hodnotenia.

Reštaurácia Veža prešla prednedávnom omladzovacou kúrou, ktorá jej rozhodne pomohla. Najdominantnejšie v celom interiéri zostávajú veľké okná na všetkých štyroch stenách ponúkajúce výhľad na Bratislavu a jej okolie. Hnedý prútený nábytok v kombinácii s bledými stenami pôsobí harmonicky. Neruší ani zaujímavý oblý strop s hrubými lanami, ktoré vytvárajú dojem akoby človek letel v balóne. V rohoch reštaurácie nad stolmi, ktoré ako jediné ponúkajú posedenie viac ako štyrom hosťom sú zavesené lampy v tvare drevených lietadiel. Všetko evokuje pocit vzdušného priestoru, ten tu však budete cítiť aj bez toho, veď stačí sa pozrieť z okna na siluetu mesta s miniatúrnymi budovami. Najväčšou atrakciou reštaurácie je však rotujúca podlaha, na ktorej je umiestnená väčšina stolov a ktorá umožňuje návštevníkom prezrieť si Bratislavu kolom dokola.

No aby sme už prešli k tomu podstatnému - jedálnemu lístku. Kto by od najvyššie položenej reštaurácie v Bratislave, veď leží vo výške 506 metrov nad morom a 68 metrov od základne vysielača, čakal rovnako vysoké ceny, bude príjemne prekvapený. Priemerná cena bežného jedla bez prílohy tu neprekračuje 150 korún. Boli sme však zvedaví, či sympatickým cenám jedál zodpovedá aj ich chuť a kvalita.

V pomerne pestrej ponuke na jedálnom lístku nám chýbal zaujímavejší výber teplých a studených predjedál. Šunková rolka, syrový nárez, či miešané vajíčka sú už také „okukané“. Podľa toho, že sa s nimi stretnete takmer v každej reštaurácii, sa nám zdá, že slovenskí kuchári stratili fantáziu, a to je skoro to najhoršie, čo sa im mohlo stať, lebo horšie môže byť už len to, že úplne zabudnú variť. Aj keď v niektorých podnikoch to tak aj vyzerá. Vráťme sa späť na Vežu. Z polievok sme si objednali šampiňónovú (nie šampiónovú, ako je uvedené v jedálnom lístku, lebo to by sme si mohli myslieť, že v nej varili nejakého šampióna, napr. strednej váhy) na kyslo a paradajkovú a ako teplé predjedlo Kubánsku pečeň (hydinová pečeň, banán a rum), ktorú sme si vzhľadom na chudobný výber predjedál vybrali z hlavných jedál.

Ako hlavný chod sme ochutnali Tatranskú sviečkovú (hovädzie na rošte so smotanou a brusnicami), sviečkové rezy Opera (hovädzie na rošte a hydinová pečeň), Miešané filé s brokolicou (hovädzia sviečková, bravčové stehno, bravčová pečeň, brokolica) a Nočnú maškrtu (hovädzia sviečková, bravčová pečeň, údená slanina, ryža a hranolčeky). Podľa času, ktorý sme strávili čakaním na prvý pokrm, usudzujeme, že v tomto vysokohorskom vzduchu plynie čas pomalšie, veď k polievke sme sa dostali po trištvrte hodine od objednávky. Nehovoriac o hlavnom chode, ktorý nám priniesli po hodine a pol. Aj to kuchár poplietol objednávku a namiesto sviečkových rezov Opera pripravil iné jedlo, takže sme museli opäť čakať, avšak to už bolo zázračne hotové až podozrivo rýchlo. Jedlá nevynikali ničím zvláštnym, skôr naopak, bol na nich cítiť stres kuchára. Niektoré kusy mäsa boli pripečené, niektoré vlažné. Akoby tušiac dlhé čakanie sme si už ako hlavné jedlo objednali aj jeden z dezertov - palacinky so zmrzlinou a šľahačkou. Palacinky ušli, len zmrzlina chutila práškovo.

Obsluha pôsobila dojmom, že nestíha, aj keď reštaurácia bolo poloprázdna. Navyše väčšina zákazníkov sa prišla skôr pokochať pohľadom na mesto a tak si objednávali len nápoje.

V propagačnom letáku reštaurácie Veža jej personál verí, že sa hostia budú cítiť príjemne, a preto urobia všetko pre ich pohodu a spokojnosť. Žiaľ, dobré úmysly nestačí len papierovo deklarovať. Ak hostia budú čakať na jedlo hodinu - dve, ťažko možno očakávať ich spokojnosť. Aj o tom je slovenský cestovný ruch. Darmo budú majitelia hotelov a reštaurácií vyplakávať, že štát ich nepodporuje, keď nevedia zvládnuť to elementárne - uspokojiť zákazníka. Potom by sa mali zamyslieť, či by nebolo pre nich i cestovný ruch na Slovensku lepšie, keby radšej išli od toho.

Naše hodnotenie: 2 hviezdičky
Maximálny počet: 5 hviezdičiek
Reštaurácia nebola o našej návšteve vopred informovaná. Útratu za konzumáciu si redakcia platila sama.