Do Podkovy na slovenské jedlá nechoďte

Slovenské reštaurácie, resp. reštaurácie ponúkajúce väčší výber slovenských jedál sa v Bratislave dajú spočítať na prstoch jednej ruky. Keď sme sa tentoraz vybrali do reštaurácie PODKOVA - KOLIBA predpokladali sme, že si práve tu pochutíme na „echt“ slovenských špecialitách.

Drevený objekt reštaurácie pripomínajúci slovenskú kolibu je zasadený do príjemného parkového prostredia priamo v areáli petržalského dostihového závodiska. Spolu s vonkajším sedením v tieni vysokých stromov pôsobí na pohľad sympatickým dojmom. Zvnútra pôsobí rovnako, možno trochu gýčovo s neodmysliteľnými artefaktmi, celá v dreve - svetlom i tmavom, obložená tatranským profilom. K pravému drevu by sa však hodili aj pravé kvety, nie umelé imitácie. V interiéri je väčšie prítmie, možno aj preto, aby zakrylo trošku ošumelý a opotrebovaný mobiliár. Nad každým stolom si však môžete prisvietiť lampičkou, pre istotu však so žiarovkou nižšej svietivosti.

Aj tá nám však stačila, aby sme si posvietili na ponuku v tunajšom jedálnom lístku. Nechýba v ňom samozrejme klasika z hydiny, bravčového, hovädzieho mäsa, dokonca z darov mora, ale čo sme ocenili najviac na výber sú aj jedlá z teľaciny a jahňaciny. Tešili sme sa však zbytočne, ani jedno z nich nemali a tak po odrátaní množstva pokrmov práve z týchto ingredencií zostal jedálny lístok a s ním aj náš výber o poznanie chudobnejší. Vybrali sme si teda z toho, čo mali, aj keď sme si museli odpustiť dve polievky - smotanovo-krémovú jahňaciu a teľaciu. Zostala len zeleninová a slepačia (aké nápadité), tak sme ochutnali zeleninovú. Z predjedál sme si dali studený syr fetaki s olivami, z teplých grilované šampiňóny plnené syrom a šunkou a poliate cesnakovým sósom. Grilované huby boli skutočne chutné. Ako hlavný chod sme si objednali kuracie a morčacie prsia na rošte s cesnakovým sósom, krevety na rošte s Triestino sósom a misu z morských špecialít pre jednu osobu, v ktorej bol kúsok žraloka, lososa, kalamár a lúpané a nelúpané krevety (typická ponuka slovenskej kuchyne, čo poviete...). Morské špeciality boli pripravené vcelku chutne, to isté sa však nedalo povedať o hydine, mäso bolo suché a navyše ryža, ktorú sme si objednali ako prílohu bola lepkavá, až nejediteľná. Pečená paprika na grile, ktorú sme si dali tiež ako prílohu, na tom bola oveľa lepšie. Keďže sme boli rozhodnutí v slovenskej kolibe ochutnať aj niečo typicky slovenské, voľba padla na kapustové pirohy. Smola, pirohy nemali a tak celú ponuku slovenských špecialít reprezentovali bryndzové halušky a kapustové strapačky. Na záver sme si dali ešte dezert, ktorý sa nám spomedzi palaciniek a zmrzlinových pohárov na viacero spôsobov zdal ako jediný originálny - jablko plnené orechami, čokoládou a šľahačkou.

Čo sa týka obsluhy, nemali sme žiadne výhrady, no ceny sa nám zdali na petržalské pomery, úroveň reštaurácie, ale najmä na pomerne malé porcie, privysoké. Najviac sklamaní sme boli z toho, že možno polovicu z jedálneho lístku nemali, pretože v reštaurácii chýbalo na pokrmy mäso. Pokiaľ si majiteľ nebude lepšie strážiť svojich dodávateľov, môže sa mu stať, že stratí aj svojich hostí, ktorí sa viac nedajú zlákať prázdnou reklamou. Pravda, pokiaľ mu na tom záleží.