Turecká reštaurácia bez orientu a vkusu

Reštaurácií s cudzozemskou národnou kuchyňou je v Bratislave ako šafranu. Preto ak náš hodnotiaci tím na nejakú narazí, určite si nenechá ujsť príležitosť, zhodnotiť jej pohostinnosť. Tak ako tentoraz, keď sme zavítali do tureckej reštaurácie Antalya za Justičným palácom.

Pokiaľ by ste čakali štýlovú reštauráciu s orientálnou atmosférou budete sklamaní, rovnako ako my, keď sme zostupovali do suterénu obytného domu, v ktorom sídli. Naše úvodné rozčarovanie nepramenilo z umiestnenia, ale predovšetkým z interiéru reštaurácie, ktorý je všetkým, len nie tureckým. Ťažko popísať zariadenie, ktoré postráda akýkoľvek vkus. Čierne stoly a stoličky v kombinácii s červenými obrusmi, na stenách koberce a neónový obraz, v sekretári z celkom odlišného nábytku vystavené orientálne artefakty. Na umakartovom strope visí vyrezávaný ventilátor so štyrmi lampami, ale aj zrkadlová diskotéková guľa a niekoľko farebných svetiel. V jednom rohu reštaurácie, mimochodom veľkej asi ako obývačka, je murovaný pult so šindľovým prístreškom, na ktorom stojí prázdny otočný gril na kebab a veľká reproduktorová debňa. Majiteľovi zrejme na pocitoch hostí príliš nezáleží, čo sme pochopili nielen z nevkusného a značne ošumelého interiéru, ale aj pri objednávaní.

V deň našej návštevy sa v reštaurácii pripravovali na príchod skupiny tureckých hostí a tak nám nemohli ponúknuť celý sortiment jedál v jedálnom lístku. Po upozornení čašníčky, že tieto pokrmy sú len pre Turkov sme si museli nechať zájsť chuť na niektoré špeciality tureckej kuchyne. Po niekoľkých neúspešných pokusoch sme si predsa len vybrali. Zo studených predjedál Ezme - pikantnú zeleninovú zmes a Cacik, čo je strúhaná uhorka s jogurtom ochuteným cesnakom a špeciálnym korením. Z polievok padla voľba na tureckú fazuľovú a jahňaciu.

Turci majú zrejme iné zvyky, keďže ako prvé nám čašníčka nepriniesla predjedlo, ale polievku. Našťastie, reputáciu reštaurácie zachraňoval kuchár, ktorý polievky, predjedlá, ale i hlavné chody pripravil ozaj chutne a na tanier naukladal s neobyčajným estetickým cítením. Paradajka a reďkovka v tvare ruže lahodili oku a lákali na ochutnanie bohatej zeleninovej oblohy rovnako ako hlavných pokrmov. Z tých sme ochutnali Kuzu sis kebab, čo je opekané jahňacie mäso na ihle, Adana kebab - opekané jahňacie na ihle s kúskami chleba nasiaknutými mäsovou omáčkou a Sebzeli sis kebab, ktorý nám na tanieri podľa popisu v jedálnom lístku skôr pripomínal Ciftlik güvec - zapekané hovädzie mäso so zeleninou a šampiňónmi. Ochutnali sme aj cibuľový šalát Piyaz s petržlenovou vňaťou a špeciálnym tureckým korením a špeciálny jogurtový nápoj Ayran. Jedlá boli pripravené chutne, takže ešte raz, naše uznanie patrí predovšetkým kuchárovi. Ani čašníčke nemôžeme uprieť snahu o ochotu a ústretovosť, až na to servírovanie polievky a predjedla. V tej blamáži s jedlami, ktoré mali pripravené len pre tureckých hostí zostala sama, aj keď táto výhrada patrí najmä majiteľovi podniku.

Ak je majiteľ tureckého pôvodu je logické, že si chcel uctiť krajanov tým najlepším, čo môže ponúknuť. Nelogické však je otvoriť si reštauráciu s národnou kuchyňou v cudzej krajine a domácim hosťom ponúkať len to, čo zostane po uspokojení objednávky krajanskej skupiny. Takáto prezentácia tureckej kuchyni, vychýrenej a vyhľadávanej pre svoju chuť a originalitu, ale aj tureckej pohostinnosti, rozhodne dobré meno nerobí.

Naše hodnotenie: 2 hviezdičky
Maximálny počet: 5 hviezdičiek