Príliš veľa prešľapov reštaurácie Aušpic

27.11.2006
0
Páčil sa vám článok?

Reštaurácia AUŠPIC na petržalskom brehu Dunaja patrila pred niekoľkými rokmi k vychýreným bratislavským reštauráciám. Treba však priznať, že to bolo v čase, keď tých reštaurácií ešte v meste veľa nebolo.

Obľúbili si ju najmä výletníci, ktorí prechádzku po dunajskom nábreží spájajú aj s návštevou tohto podniku. A, pochopiteľne, aj milovníci vody a veslovania, pre ktorých sa celý objekt stal centrom vodných športov v Bratislave.

Naša návšteva reštaurácie Aušpic však mala výsostne gurmánsky charakter. Ocenili sme rozdelenie interiéru na fajčiarsku a nefajčiarsku časť, pričom priestor pre nefajčiarov tu vôbec nie je symbolický, ako to býva v iných reštauračných zariadeniach. Mobiliár korešponduje s architektonickým riešením objektu i farebnosťou interiéru. Napriek tomu pôsobí vnútorné zariadenie mierne opotrebovaným dojmom. To platí aj o obrusoch, ktoré sú nielen plné fľakov, ale aj čarbaníc. Alebo to má byť dôkazom vysokej návštevnosti tejto reštaurácie?

Ponuka jedál je v Aušpici slušná - najmä čo sa týka výberu ponúkaných rýb a rybacích špecialít. Kým žraločí šalát, ktorý sme si dali na úvod, bol chutný, polievky nás príliš nenadchli. Či už to bola slovenská cesnačka alebo rybacia polievka halászlé, ktoré boli chuťovo dosť nevýrazné. Rovnako nás prekvapil spôsob ich servírovania v miskách pripomínajúcich šálky na čaj, cappuccino či dvojité presso.

Náš dojem však vylepšilo teplé predjedlo - údený žraločí chrbát s chrenovou omáčkou. A potom prišlo na rad hlavné jedlo, kde sme dali opäť prednosť rybám. A to aj napriek tomu, že tu ponúkajú aj klasické európske menu, bryndzové halušky alebo tunajšiu špecialitu - morčacie oči, za ktorými sa skrývajú morčacie prsia plnené kuracou pečienkou a šampiňónmi.

Z ponuky rýb sme si vybrali zubáča po bratislavsky (teda upraveného na prírodný spôsob) a sumca na spôsob starého rybára (tiež upraveného na prírodný spôsob). Chuťovo boli obe jedlá dobré, škoda len, že čašníčka zabudla na krokety - kým ich narýchlo v kuchyni urobili, milý zubáč pomaly vychladol. Ospravedlnenie sme však prijali napriek tomu, že niečo podobné by sa stávať nemalo .

Na záver nášho víkendového obedu sme neodolali tvarohovým knedličkám a káve, ktoré síce neprekvapili, ale ani nesklamali. Sklamal nás však účet a to aj napriek pomerne prijateľným cenám reštaurácie Aušpic. Naúčtovali nám totiž dvakrát pečivo, ktoré sme vôbec nejedli. Čašníčka síce povedala, že nám to stornuje, ale ospravedlniť sa akosi zabudla. To, že nás chcela okradnúť o 7 korún, sme jednoducho ospravedlniť nemohli.

Páčil sa vám článok?