Napriek mrholeniu je na móle príjemne

24.11.2006
Páčil sa vám článok?

Prvé, čím prekvapí Molo Restaurant, je nevykonštruované meno, skutočne stojí na móle. Moderná budova však ponecháva vizuálny vnem opravdivosti - ako po móle kráčate dlhou reštauráciou od brehu smerom k vodnej ploche.

Je to aj výsledok vhodne vybratých architektonických prvkov. Plášť budovy nad vodnou plochou Kuchajdy tvorí veľká presklená plocha priehľadná z oboch strán, otvára tak celý priestor okolo. Budova teraz chráni pred mrholením vonku a v lete aj pred nadmierou slniečka. Jeseň registrujete aj pri pohľade na prázdnu terasu, kde sa v lete griluje na osobitnom grile, teraz zostali len stojany na slnečníky, opustený je aj vonkajší bar na čelnej strane.

Reštaurácia údajne mala mať pôvodne aj priehľadnú podlahu - zrejme finančná a technická náročnosť takéhoto prvku spôsobila, že sa zámer neuskutočnil. Ani nechýba. No prístupový chodník od vlastného vyhradeného parkoviska by možno potreboval dodatočné architektonické a stavebné doriešenie. Je to asi sto metrov, ktoré pôsobia nevľúdne a hosťa nič na otvorenej ploche nechráni.

Pri vstupe kraľuje rozľahlý barový pult. Vľavo sa vchádza k toaletám, od barpultu po druhý koniec je miestnosť predelená nízkym múrikom, pri ňom malé stolčeky s kovovými stoličkami, zrejme výbava z terasy. Sadáme si k priestornému stolu pre šiestich s masívnymi stoličkami, je bezchybne prestreté.

V sezóne vraj mávajú plno. Mimosezónne pondelky sú však v čase medzi obedom a večerom hluchšie. Personál je však pozorný. Hneď pri vchode usmiata čašníčka zastúpi aj šatniarku, pri servírovaní jej neskôr pomáhajú aj kolegovia, čo je ďalšie pozitívum, jedlá podávajú naraz.

Dozvieme sa, že jedálny lístok podniku, ktorý funguje približne pol roka, bude onedlho bohatší, zatiaľ sa však musíme uspokojiť s výberom, ktorý sa kompletne pomestí na dve strany. Polievky sú v ponuke len tri, výber predjedál je dvojnásobný. Z nich sme vyskúšali Ovčí syr pečený v jarnom ceste (115 Sk) s mandľami a orechovým olejom - dobré a zaujímavé, rovnako ako Údený losos (255 Sk) s horčicovo-kôprovou omáčkou a bylinkovým toastom. Už pri stole však vyššie uznanie získal Tatarák z tuniaka (285 Sk) a k nemu avokádové pyré s koriandrom či Restované kúsky kačacej pečene (155 Sk) uložené na plátkoch karamelizovaných jabĺk, ozdobené brusnicami.

Predjedlá predbehli polievky nielen v poradí. Slepačie consomé (65 Sk) s mäsom, zeleninou „Julliene“ a domácimi rezancami bolo len štandardnou slepačou polievkou a primerane pikantná Rybacia polievka (155 Sk) s čerstvým lososom, tuniakom a zubáčom potvrdila, že menej býva viac - kúsky papriky a paradajok v nej mierne prerážali, inak by pripomínala dobre urobené halászlé. Ani krémová Špenátová polievka (125 Sk) nebola viac ako štandard, šťastným krokom sa však ukázalo umiestnenie plátku údeného lososa na pošírované vajce.

Treba dodať, že toasty, teda suché hrianky, ktoré podávali k predjedlám i polievke, zasa urobili svoje a vlastne po týchto dvoch chodoch sme mohli byť najedení.

Povinnosť však káže predstaviť aj hlavné jedlá a tak sme sa odhodlali a neľutujeme. Hlavné jedlá, sú koncipované aj s prílohou, aj keď nám čašníčka oznámila, že to nie je záväzné, rozhodli sme sa  vyskúšať originál ponuku. Jemne pikantný srnčí chrbát na horčicovej omáčke (395 Sk) by asi s ničím iným nebol lepší ako s ponúkaným plátkom anglickej slaniny a zemiakovým Tournedos. Svojmu hodnotiteľovi ani nedal prehovoriť Steak z tuniaka (495 Sk) s čerstvým špenátom, zemiakovými kroketami a omáčkou „beurre blanc“ s lososovým kaviárom. Grilovaná bravčová sviečkovica Rossini (345 Sk) s maslovou brokolicou a zemiakovými kroketami priniesla aj prekvapenie - kúsky kuracej pečene okolo panenky. Kačacie prsia marinované v troch druhoch korenia (395 Sk) s grilovanou hruškou, hruškovo-feniklovou omáčkou ponúkli potešenie z vydarenej nezvyčajnej kombinácie, škoda, že pretláčané zemiaky k nim neboli z najlepšej odrody.

Pri dezertoch sme zasa registrovali pokles - štrúdľa bola naservírovaná ako má byť, zohriata a preliata krémom - vzhľad však predstihol chuť, tiramisu tiež bolo len štandardnej kvality.

Mólu k dokonalosti chýba málo - vyváženosť. Možno aj v cenách.

Páčil sa vám článok?