U tekvicu majú dobré tekvicové placky

21.10.2006
Páčil sa vám článok?

Na začiatku Panskej ulice oproti Dómu sv. Martina je bar a reštaurácia U TEKVICU. Tento podnik s tekvicovou hlavou v logu sme si vybrali za objekt nášho gurmánskeho hodnotenia.

Tekvica v logu a názve reštaurácie a tekvicové placky a omáčka v jedálnom lístku sú to jediné, čo sa k tejto guľatej zelenine viaže. Je to škoda, pretože kuchárske knihy sú plné zaujímavých receptov z tekvice. Napríklad taká tekvicová po-lievka alebo tekvicový prívarok. Možno sme majiteľa práve inšpirovali, aby obohatil jedálny lístok o niektorú z týchto pochúťok, určite by bol originálnejší.

U tekvicu nie je typicky klasickou reštauráciou, ide skôr o barový podnik, kde sa varí. Je to zrejmé aj pri pohľade na klientelu, ktorá sem chodí skôr na čapované pivo, pohár vína alebo miešané nápoje. Tomu zodpovedá aj interiér rozdelený na dve časti. Vo vstupnej je barový pult, v tej druhej zase východ do dvora domu, kde sú toalety. To je trochu obťažujúce najmä v chladných dňoch, keď vám na tých pár metroch k toaletám hrozí, že sa poriadne zatrasiete od zimy. Na jednej z tehlovočervených stien v zadnej časti reštaurácie je veľké plátno, na ktorom občas premietajú zaujímavé športové zápolenia. Tak tomu býva napríklad počas hokejových majstrovstiev sveta. To, že U tekvicu nie je typická reštaurácia, zistíte aj podľa toho, že na tmavých drevených stoloch chýba prestieranie. To vám prinesú až s objednaným jedlom, ktoré servírujú na vlastných tekvicových tanieroch. Oceňujeme, že reštaurácia má vlastný tekvicový servis vrátane tanierov, soľničiek, koreničiek, hrnčekov a dokonca popolníkov. Keď už sme pri tých popolníkoch, všimli sme si, že sú na všetkých stoloch v reštaurácii, takže z oddeleného priestoru pre nefajčiarov si tu asi veľkú hlavu nerobia.

Pozrime sa však, čo ponúka reštaurácia vo svojom jedálnom lístku. Nie je to nič ohromujúce, no na slušné zahnanie hladu to určite stačí. Po dve studené a teplé predjedlá, dva druhy polievok a potom bližšie nešpecifikované jedlá z grilu, jedlá z hovädzieho, bravčového, teľacieho mäsa, hydiny, zveriny, rýb, pár zeleninových a cestovinových šalátov a tri dezerty. K fľaši vína si môžete dať syrový alebo šunkový tanier a slané očká.

V čase našej návštevy ani teľacie, ani zverinu nemali, vraj sa ťažko zháňajú, tak sme si na teľací Viedenský rezeň EÚ (180 Sk), Teľacie medajlónky sv. Martin (180 Sk) a Jelenie medajlónky s brusnicovou omáčkou (250 Sk) museli nechať zájsť chuť. Vybrali sme si teda z teplých predjedál Pikantné toasty s kuracím mäsom, šampiňónmi a syrom (80 Sk) a Grobskú husaciu pečeň (250 Sk) na toastovom chlebe, ktorý bol na náš vkus príliš mastný. Z dvoch polievok - Dennej podľa kuchárovej nálady a Nedeľnej slepačej (obe za 45 Sk) sme si dali len slepačiu, lebo kuchár nemal náladu a inú polievku neuvaril.

Ako hlavný chod sme si nechali priniesť Gurmánsky špíz (160 Sk) z bravčovej panenky, slaniny, cibule a papriky s americkými zemiakmi, Kuracie prsia „Fiam" so zelenou fazuľkou a slaninkou (165 Sk) a zo špecialít kuchyne Kuracie rezance „Pumpkin´s\\\" s tekvicovými plackami (190 Sk), čo je kuracie soté s kapustou a jablkom na smotane. Odporúčame ochutnať výborné tekvicové placky, ktoré si môžete objednať samostatne alebo ako prílohu ku ktorémukoľvek jedlu. V tejto súvislosti opäť zopakujeme, že je škoda, že placky sú tým jediným, čo si z tekvice U tekvicu môžete objednať. Kuchárovi sme prakticky nemali čo vytknúť, len trochu priveľa masti na toaste s husacou pečeňou a oleja na grilovaných kuracích prsiach. Pochvalu si naopak zaslúži za chutné tekvicové placky.

S obsluhou v reštaurácii sme boli spokojní, na žiadne z objednaných jedál ani nápojov sme zbytočne dlho nečakali, čo bolo možno aj tým, že v podniku bolo práve málo hostí. Ktovie, ako to vyzerá v čase víkendových večerov, keď sa reštaurácia určite zaplní oveľa viac.

V každom prípade je bar a reštaurácia U tekvicu príjemný podnik v historickom centre Bratislavy, kde okrem posedenia pri víne alebo pive ponúkajú aj celkom slušnú ponuku jedál. Len tej tekvice by U tekvicu mohlo byť o čosi viac.

Páčil sa vám článok?