Klub Lúčnica nevyužíva ponúkané šance
Rozkošné a dobré priestory v lukratívnom a najcentrovatejšom centre pod miestnosťami, kde sa rodí zázrak slovenského folklóru - to je KLUB LÚČNICA na rohu Štúrovej a Medenej ulice, miesto nevyužitých šancí.
Reštaurácia je z kategórie cenovo dostupných, jedlá na objednávku nie sú oveľa drahšie ako menu. Priestory navodzujú atmosféru intimity od chvíle, keď vojdete. Nechýba mladícky duch a úsmev - pánska toaleta je na dverách označená kyjakom, dámska príhodne metlou. Dva či tri stolíky pri bare oddeľuje od hlavnej miestnosti len oblúk klenby, tretia miestnosť sa dá od prvých dvoch odseparovať a má aj vlastný vchod. Otrepané falošné okienka vyzerajú v tomto prostredí, ktorému dominuje patinované staré drevo, ako originálne, roztrúsené svietidlá miestnosti pretepľujú.
Klub s takouto atmosférou by si iste ľahko získal početnejšiu stálu klientelu, oveľa širšiu, ako je dnešná, čo by možno mohlo významne zmeniť ekonomické kalkulácie zariadenia. Prevažne mladým, ktorí sem chodia v čase mimoobednom, však evidentne neprekáža to, na čom sme sa my pobavili - aj keď hostina, o ktorej sme mali predstavy, sa nekonala. Možno aj preto, že u čašníka prevažovala vľúdnosť nad profesionalitou, istotne pre atmosféru pivničky sme s humorom a úsmevom prešli nedostatky, ktoré by sme lepším reštauráciám neprepáčili.
Z pomerne skromného jedálneho lístka, v ktorom teplé i studené predjedlá nahradzuje vlastná kategória „Malé jedlá“, sme neokoštovali napríklad polievky. Na lístku sú dve - Čorejova kapustová a Domáca fazuľová s klobásou - v neskoré popoludnie však po víkendovej pauze ešte navarené nemali, a hríbikovú, ktorá bola k menu na obed, už vypredali. Za úsmev stála aj príhoda s výberom „malých jedál“. Vybrali sme si Nosálovu klobásu (trikrát) a guláš. Kelové guľky s klobásou a cibuľou, nakladaný Encián a pizza podľa dennej ponuky neboli - lebo je pondelok. Čašník sa však vrátil, lebo: „...z malých jedál je tam všetko, ale tie klobásky máme už len dve... môže byť ešte jeden guláš?“
S úsmevom sme pristali a ochutnali Guláš Lúčnica (59 Sk) - bola to len polievka, síce s výdatným množstvom mäsa a so zemiakmi, v riedkej šťave, ale prerážalo polievkové korenie a chute, ktoré sme nevedeli identifikovať. Lepšie v hodnotení obstála pečená Nosálova klobása (33 Sk).
Kategórii hlavných jedál chýba hovädzie mäso, ponúkajú výber hydiny, bravčového mäsa a z rýb vyprážané filé, bohatší je výber bezmäsitých jedál, čo asi vyhovuje tanečníkom súboru. Ochutnali sme Pirohy bryndzové so smotanou a opekanou slaninkou (89 Sk) a tie si zaslúžili pochvalu. Aj Zemiaková placka plnená mäsovou zmesou (89 Sk) patrila k vydarenejším kúskom návštevy, pikantná zmes nadrobno nakrájaného mäsa s kúskami cibule, rajčín a papriky bola uložená v zemiakovej placke, ktorú hodnotiteľ pochválil. Trochu nižšie sme hodnotili Kurací rezeň na šampiňónoch (119 Sk) - samotné mäso s hubami a šťavou bolo chutné, ale nie výnimočné, skôr lepší štandard. Hodnotiteľ vyčítal prílohe, ktorou bola Kari ryža (30 Sk), nedostatočnú chuť, vôňu a farbu, ktoré jej malo ono korenie dodať spolu s názvom.
Ďalšie jedlo bolo opäť z bezmäsitých - tradičné Halušky s bryndzou (79 Sk). Ocenili sme, že halušky boli očividne hádzané z lopárika, pritom boli prevažne drobné a chutné. Smola je, že sme si ani k jednému z bezmäsitých jedál nemohli objednať kyslý mliečny nápoj, hoci aj pirohy aj halušky si ho doslova pýtajú, jednoducho preto, že v podniku ho nedržia. Ponúkané sladké mlieko nie je adekvátna náhrada. No a napokon opäť trochu úsmevu: piatym jedlom bol Čiernohorský rezeň (119 Sk) sprevádzaný bezchybnými čerstvými zemiakovými hranolčekmi (25 Sk). Hoci mäsa dali slušnú porciu, s jeho kvalitou to bolo slabšie - zemiakové cesto, v ktorom bolo obalené, akosi nedržalo a bolo tenké, teda mäso sa vysušilo viac, ako má byť. Úsmev prišiel pri účtovaní tohto jedla - čašník nedoniesol objednanú tatársku omáčku a ani nám nevysvetlil, že nie je. Keď to zistil a mal ju už na bloku, neúčtoval nám však pohár sódy v tej istej cene. Aj to napokon dobromyseľne vysvetlil.
Vcelku - nasýtili sme sa a aj pobavili, veľkolepé to však nebolo. Priestory by si zaslúžili viac profesionality od zostavovania jedálneho lístka až po jeho zapĺňanie a obsluhu. Milá reštaurácia, ktorá by profesionalitou mohla len získať.