U mamičky ponúkajú skvelé rybie špeciality
Hádam žiadna bratislavská reštaurácia nemenila názov toľkokrát ako bývalý Konzul, predtým Voltaire, predtým U konzula a ešte predtým... Prednedávnom sa do týchto priestorov na Palisádach nasťahovala medzi Bratislavčanmi pomerne známa a obľúbená reštaurácia U MAMIČKY, ktorá mala doteraz svoje sídlo pod Slavínom.
Ktovie prečo, ale v podzemných priestoroch, ku ktorým patrí aj malebná záhrada, sa zatiaľ nedarilo žiadnej reštaurácii. „Mamičke“ sa azda podarí túto „kliatbu“ konečne zrušiť.
Takže, poďme sa pozrieť, čo sa tu zmenilo. Reštaurácia stále zaberá dve miestnosti, v tej prvej je kaviarenská časť, tá druhá, klenbová, je určená výhradne na stolovanie. Tomu zodpovedá aj zariadenie. Zatiaľ čo priestor kaviarne s barovým pultom je zariadený jednoduchším a nenápadnejším spôsobom, v reštaurácii cítiť honosnosť a nádych luxusu. Trochu nás to prekvapilo, pretože človek by si pod názvom U mamičky predstavil skôr útulné domácke prostredie s rustikálnym nábytkom. Zariadenie interiéru napriek tomu za sklamanie nepokladáme, sklamaní sme však boli zo zafúľaného a miestami predratého prestierania na stole, ktoré sa v reštaurácii snažia kamuflovať podloženými obrúskami. Mastné fľaky nezakryli ani úhľadne rozložené taniere, poháre a príbory. Klenbové steny vanilkovej farby, nasvietené len bodovými svetlami, kontrastujú s mahagónovým dreveným obkladom. Stoličky sú potiahnuté marhuľovou látkou uviazanou do mašle, na stoloch sú biele a marhuľové, ako sme už spomínali, nie čisté obrusy.
Naša návšteva sa začínala trochu rozpačito a mali sme pocit, že náš príchod nikoho z personálu nezaujíma. Netrvalo dlho a čašník priniesol jedálne lístky. V reštaurácii bol sám, len so šéfom kuchyne, ktorý nás prišiel pozdraviť o malú chvíľu. Nebol to ten vybielený kuchár z reklamy s čapicou na hlave, skôr naopak, pripomínal námorníka z rybárskej lode, celý v červenom a trošku ufúľanom odeve. Vzhľadom na kulinárske špeciality, ktoré nám vzápätí nachystal, sme mu ten umastený pracovný „oblek“ prepáčili.
Jedálny lístok nie je prepchatý veľkým množstvom pokrmov, skôr ako na kvantitu si U mamičky potrpia na kvalitu a originalitu. Preto neprekvapí, že je v ponuke veľký výber špecialít z darov mora. Začali sme polievkou - rucolovou krémovou (40 Sk) a slepačou (40 Sk). Vlastne ešte predtým nám priniesli košík čerstvých pagáčov s tvarohovou pomazánkou ako couvert, ale zadarmo. Po polievke sme pokračovali predjedlami. Dali sme si Tatársky biftek (200 Sk), Carpaccio z údeného lososa (200 Sk) a Suply so špenátom a ricotta syrom (100 Sk). A potom už prišli na rad morské ryby a príšerky. Ochutnali sme aj kuracie stehná podľa šéfkuchára (200 Sk) s opekanými zemiakmi (50 Sk), ale to najlepšie nás čakalo v podobe Morského vlka na grile (dve veľké ryby cez celý tanier za 840 Sk) a Rybieho plató pre dve osoby, kde bol kúsok ryby Orada, Morský vlk na grile, grilované kalamáre a chobotničky, spolu s varenými zemiakmi a čerstvou zeleninou (1000 Sk). Za pomerne vysoké ceny sme dostali adekvátnu protihodnotu. Jedlá boli mimoriadne chutné a súdiac podľa balkánskeho prízvuku šéfkuchára, pripravované profesionálom od mora, ktorý počas svojej kuchárskej kariéry už nejakú tú rybiu špecialitu pripravil. Ak by vám však rybacia ponuka nevyhovovala, v menu reštaurácie sú aj cestoviny a ďalšie jedlá z hydiny. Dezerty, ktorými sme chceli naše hodnotiace hodovanie zakončiť, sme na jedálnom lístku nenašli. Po chvíli sme pochopili prečo. Varenú hrušku na červenom víne so šodó sme na záver dostali ako pozornosť podniku.
Z reštaurácie U mamičky sme odchádzali spokojní a sýti. Jej výborná kuchyňa by si rozhodne zaslúžila vyššiu úroveň stolovania, lebo, ako sa hovorí v jednej reklame, originálna receptúra je síce dôležitá, ale bez čisto skvejúcich sa obrusov je kvalita reštaurácie len polovičná. Ak sa reštaurácii U mamičky podarí tento nedostatok odstrániť, určite ju jej hostia budú opakovane navštevovať.