Hlava XXII je verná svojmu posolstvu
Ak je rovnomenný román obrazom toho, že všetko funguje naďalej, aj keď sa nezdá, že by to bolo pravdepodobné, a že všetko má v sebe nezmysel rovnako ako peknú chvíľu, potom má Music club HLAVA XXII na Bazovej ulici pravé meno.
Napríklad - do pánskej toalery sa zorientujete ako pilot bombardéra, ktorý vie, kam bomby nemá hodiť. Vy vojdete do pánskej preto, lebo je neoznačená a kam ste mali vojsť, viete podľa toho, že vedľa sú dvierka, kam vojsť nemáte - označené ako dámy. Alebo - hneď pri vchode plošinka pre vozíčkarov, pekná, pevná, masívna. Vedľa nej schody pre tých, ktorí ešte vozíček nepotrebujú, ale pri pohľade na tie schody majú pocit, že zakrátko... Alebo ešte toto - podajú vám interesantný a pekný jedálny lístok, ale ani okuliare vám veľmi nepomôžu, lebo toto je klub, majú tu „intimčo“. To ako intímne osvetlenie. Šero. A tak to asi má byť, lebo strop je vybavený množstvom svietidiel, ktoré by vedeli vyčarovať biely deň. Ale povel znie - bude intimčo, sme klub. Intimčo svieti len tak, že tienidlo visí na žiarovke, ale nezabúdajme, kde sme, intimčo neumožňuje dobre si prečítať ani insitný ilustrovaný výklad Hlavy, ktorý vrúbi celý podnik. Ale keby sa dal prečítať, povedzme, jedálny lístok, možno by sme sa dočítali aj ďalej, až po ryby, a ochutnali vábivo znejúce filé zo zubáča. Možno by sme tak už na začiatku zistili, že žiaden mjúziklub, ale celkom dobrá reštaurácia, s bohatou ponukou, slušnými cenami a množstvom drobných chybičiek. To by bola pravda, ale potom by to už nebola Hlava XXII.
Tak sme začali testovať. Prekvapivé boli predjedlá - najmä nekaždodenná ponuka syrov. Napríklad Krkonošský syr s cibuľkou (79 Sk) v štádiu pravej zrelosti - len Hlava XXII, ocot si bolo treba vypýtať. Po niekoľkých sklamaniach v iných podnikoch sme tu dostali nakladaný hermelín (69 Sk) presne taký, aký má byť. Údený hovädzí jazyk (76 Sk) bol výborný, ale na tomto jedle, ak sa uvarí presne ako treba, niet čo pokaziť. Z predjedál sme ešte okúsili jemný nárez studenej pečenej krkovičky (68 Sk) - nápadité a výborné.
V podniku podávajú denné menu - za 80 korún, čo je cena veľmi mierumilovná na reštauráciu prakticky v centre. Na jedálnom lístku je uvedená aj polievka z tejto ponuky, tak sme skúsili. Mal to byť brokolicový krém (29 Sk). Brokolicu bolo cítiť, polievočka však bola riedka už na pohľad - bez zážitku. Paradajkový krém so strúhaným syrom splnil všetky očakávania, rovnako ako domáca fazuľová (39 Sk). Sklamanie prišlo pri kuracej, ktorá sa odlišovala aj veľkosťou aj pestrosťou od ostatných... Lenže kuchár zrejme prežíval nedávny valentínsky sviatok veľmi intenzívne a neudrží v rukách nádobku s korením. Napriek príjemnej chuti na vrchu, smerom dolu, kde si sadá mleté korenie to bolo horšie a horšie. Ku cti kuchyni slúži, že polievky podávali dostatočne teplé.
Práve v reštaurácii tohto mena musí platiť, že veci sa prudko menia. Pri konzumovaní hlavných jedál bolo počuť len spokojné hmkanie, prípadne tichý obdiv. Ten nad skvelými vyprážanými olomouckými syrečkami (96 Sk) ale aj nad šťavnatým špízom (119 Sk). Alebo menej tichý výkrik - veď to ani nezjem - nad porciou štyroch druhov mäsa (grilované hovädzie, kuracie, bravčové, slanina - 144 Sk). Tieto tri jedlá sprevádzali veľmi dobré varené zemiaky (29 Sk). Vizuálny a aj chuťový vrchol bola sviečková na smotane (122 Sk), pripravená evidentne klasickým spôsobom vrátane špikovania mäsa údenou slaninou, s peknou tmavou omáčkou a - novinka! - opečenou knedľou.
Ak k tomu prirátame čašníčku, síce s menšími skúsenosťami, ale milú a ochotnú, je to miesto, kam by si človek zasa zašiel. Všetci sme sa predsa k tej knihe vracali.