Matyšákov absolútny návrat ku klasike
Vstup do reštaurácie Hotela Matyšák na Pražskej je z ulice, hneď vedľa je vinotéka s kvalitnými vínami v prekvapivo nízkej cene. Komu by sa bohatý výber málil, má šancu pohľadať si viac v archíve, do ktorého sa vstupuje cez parkovisko. Hostia tvrdia, že aj tu sú ceny vynikajúcich vín veľmi prijateľné.
My sme však prišli hodnotiť kuchyňu. V nedeľu sa mal skončiť týždeň venovaný zverine na tanieri - majiteľ však predĺžil akciu až do trinásteho februára. Neváhajte a využite šancu. Aj keď obyčajné týždne zrejme očaria takisto - zverinové lukulské hody pripravil ten istý kuchár, ktorý varí cez rok. Jedálny lístok upúta nielen šírkou ponuky, ale aj tým, čím vinotéka a archív, teda cenami. Ceny exkluzívnych jedál, lebo medzi také zverina patrí, sú nielen primerané, ale na naše pomery mierne. Pre tých, ktorí zverinu neradi, nájdete aj cez zverinový týždeň bežné jedlá ako rezeň, ryby - aj ich ceny sú porovnateľné s cenami z reštaurácií, ktoré za úrovňou tejto pokrivkávajú na obe nohy.
Budova sa zvonku netají modernosťou, vstup z chodníka je nielen krokom do podzemia vinárskeho svahu, ale zároveň vstupom do klasiky. Málokde dokázali modernu zamaskovať retroštýlom tak dokonale. Rozľahlé priestory s pivničnou tehlovou klenbou majú okrem iných tú výhodu, že odstavia vaše mobilné telefóny od signálu a môžete nerušene vychutnávať prostredie i to, čo donesú na stôl. Stoly a stoličky - masívne drevo, hodia sa k stenám, na ktorých sú retrolampy z patinovaného kovu, okolo trofeje. Jedáleň vo vinárenskom štýle je na zverinové hody ako stvorená. Matyšák sa vrátil aj k tomu, čo v dobrých domoch pokladali za samozrejmosť. V jedálni sa nefajčí. Chodbičkou okolo výťahu však prejdete do dokonale odvetraného fajčiarskeho salónika, kde sa dá - tak ako kedysi - posedieť v kreslách pri káve a cigare. Kolega - vášnivý fajčiar - tvrdí, že toto je riešenie, ako chrániť nefajčiarov pred závislými.
V reštaurácii sme boli dvakrát. Aj personál je návrat ku klasike. V prvý deň nás obsluhoval mladší čašník - nekritizujeme, ale nebolo to špičkové. Ak sa má čo učiť, má aj od koho. Jeho starší kolega na druhý deň nás obsluhoval, vrátane dobrých rád, tak, že sme sa cítili ako v medzivojnovom filme. A pri rozlúčke nás odoslal na parkovisko výťahom, čo nenapadlo pri našom príchode recepčnej, keď sme sa jej pýtali na reštauráciu, stroho nás odkázala na cestu okolo. A ešte jedna vec z celkového vybavenia - hotelové parkovisko je otvorené aj neubytovaným a zadarmo, ak ich státie trvá menej ako dvadsať minút. V okolí Pražskej je to hotový dar.
Ak by kuchár pripravil len predjedlá, už to by bol dôkaz jeho majstrovstva. Zistili sme, že údený diviačí krk (120 Sk) je jemnejší, ale šťavnatejší ako stred bravčového karé, a presne o túto chuťovú dĺžku vedie aj údené diviačie stehno (140 Sk) pred bravčovou obdobou. Jelenia šunka (160 Sk) je zobrazením jemnosti mäsa. Dve mleté lahôdky - studená zverinová paštéta s brusnicami (150 Sk) by mohla ležať aj na kráľovskom stole a ani kráľ by asi nevedel povedať, či je lepšia táto paštéta alebo teplá divinová sekaná (120 Sk) s výraznou chuťou lesa na zadnom podnebí. Náš redakčný predátor vyhlásil o varenej zverinovej klobáse (130 Sk), že to je najlepšia klobása jeho života, no a bažantí šalát s broskyňou uzatvára túto prehliadku výnimočností.
Tematicky pri poľovníctve zostávajú polievky, aj keď sú miernejšie chuťovo ladené, ako boli predjedlá a ako mali byť potom hlavné jedlá. Hríbovica (50 Sk) je, samozrejme, z lesných hríbov, les pripomína aj divinové ragú (100 Sk) s množstvom nadrobno nakrájaného divinového mäsa. Bažantí vývar s mrvenkou (50 Sk) je číry, nemožno mu nič vyčítať, rovnako ako lesníckej polievke (50 Sk).
Dávne časy, keď tieto hríbiky ešte boli bežnou trofejou, pripomína jemnučké zajačie soté s kuriatkami (450 Sk) či jelení stejk na kuriatkach (470 Sk). Ako príloha k soté nám dobre padli zemiakové strúhance (45 Sk). Ak je zverina zriedka na našich stoloch, muflón je o to vzácnejší, a ak niekto obľubuje jahňacie či baranie, je rád, že nájde jeho vôňu a chuť v neuveriteľne krehkom pečenom stehne z muflóna (290 Sk). Jemnučkým závanom baraniny poslúžia aj kotlety z muflóna s cesnakovým maslom (320 Sk). K týmto mäskám sú najlepšie varené zemiaky (45 Sk), zato aj vizuálne očarujúce žemľové knedle (90 Sk) sú ako stvorené k jeleniemu gulášu (320 Sk) alebo medailónkom z daniela na hruške (390 Sk).
Aj pri múčnych inšpiráciách stačila kuchárovi slovenská lesnícka a poľovnícka kuchyňa. Oceníte to, keď máte so sebou deti. Po bryndzových (140 Sk) a lekvárových pirohoch (90 Sk) sa len tak zapráši, rovnako ako po zemiakových dolkoch (45 Sk). A nič sa nedá vyčítať ani makovo-jablkovej či tvarohovej štrúdli.
Ešte do nedele sa môžete presvedčiť, či hodnotíme objektívne.