Talianska kuchyňa môže byť aj bez pizze
Na konci Laurinskej ulice v lete zmenila kaviareň U anjelov majiteľa a zároveň aj orientáciu. S provokujúcim názvom Bar & Restaurant OHOHOO sa tu zrodila reštaurácia, ktorá oznamuje, že prezentuje skutočne pravú taliansku kuchyňa.
Pri prvej návšteve sme na snahu o pravosti doplatili - prišli sme a jediný kuchár bol chorý, tak sme sa disciplinovane postavili a odišli obedovať inam. Pri druhej návšteve - v nedeľu, nás prekvapil „mäsový deň“ - cestoviny, ktoré tvoria podstatnú časť tunajšieho menu, nevarili.
Pri tretej návšteve už tabuľa na ulici dávala najavo, že kuchár je v poriadku: ponúkala denné menu, ktoré nás zlákalo okoštovať rybaciu polievku na taliansky spôsob. Interiér za obrovitými francúzskymi oknami je moderný a vo všetkom môže vyhovovať, ak vám neprekážajú pohľady z ulice do taniera. Ohohoo - ale sú tu aj dva priestory, kam z ulice nevidno - za hlavnou miestnosťou dolu niekoľkými schodíkmi je rozľahlé separé v bývalej malej miestnosti dennej vinárne, čo tu kedysi, ešte pred anjelmi, stávala. Nad hlavnou miestnosťou je zasa skleneno-kovový balkón s ďalšími miestami na sedenie. Všetko je štýle koža, kov a sklo - ešte aj schody. V hlavnej miestnosti pri stene kožená lavica, oproti príjemne tvarované stoličky. Je tu aj je miesto pre avantgardu - vysoké stolíky, pri ktorých sa sedí na barových stoličkách. Stolíkom možno vyčítať veľkosť - sú primerané na kaviareň, a aj keď nám ochotne sám od seba a s úsmevom maitre de maison zrazil dva stolíky dokopy, pre štyroch ľuďoch na kompletný obed poskytovali predsa len trochu málo priestoru. Riady štandardné a veľkosťou i výtvarným riešením zodpovedajú celkovému tónu podniku.
Všetky línie priame, uhly zväčša pravé, dominujú čierna a biela farba a sklo. Toalety sú moderné, ale bez priameho vetrania, aj tu je bieločierny obklad, ale to domino pôsobí upokojujúco, zväčšuje priestor. Reštaurácia nie je stroho nefajčiarska, ale nefajčiari tu nájdu ochranu.
Na jedálnom lístku skutočne talianske gurmánske hody: cestoviny, ale aj mäso typické pre juh, teda pršut, jahňacina, morské plody, šaláty. V kategóriách predjedlá, polievky, mäsité jedlá, cestoviny a ryža či šaláty je nazvané a pripravené všetko na apeninský spôsob, jediné cudzie sú americké zemiaky. Tiež tu neponúkajú pizzu - napokon ona je jedlom amerikánskych Talianov. Chladiaca skrinka so sladkými dezertmi je potom európskym výberom. Ponúkli nám malé predjedlo - na schrumkavenom krajčeku sendviča na bylinkách jemne restované kocôčky z rajčiakov - soľ na stôl sme si však museli vypýtať. Z predjedál sme ochutnali Vitello tunato (teľací rostbeaf s majonézovo-tuniakovou omáčkou - 85 Sk) a Antipasto ciasa (talianska údenina s opekaným baklažánom, rajčinami a syrom - 85 Sk), z polievok rybaciu z denného menu (85 Sk). Je celkom iná, ako naše rybacie polievky, rybací bol vývar a vo vnútri bohatý obsah mušličiek a čerstvé krevety. Polievka z jedálneho lístka bol bujón s tortellinami (65 Sk), najviac pripomínal polievky, na aké sme zvyknutí. Mimoriadne dobré a presne na skus boli zapečené cestovinové rolky so špenátom a syrom (175 Sk). Kalamáre na grile podávajú tiež inak, ako sme zvyknutí z juhu - dve celé telíčka sépií, ale primerane ugrilované aj s trochou šťavy, dostatkom citróna, so šalátom z lístkov lolo rosso chutili výborne. Filette pepe verde (295 Sk), biftek na zelenom korení s americkými zemiakmi (55 Sk) bol slušnej chuti s dostatkom šťavy z výpeku, lepšie vraj bolo grilované jahňacie karé (295 Sk) s varenými zemiakmi (55 Sk). Európsky sladký dezert na konci, Somloi galuška (75 Sk), prekračoval priemer.
Na záver nás nemilo prekvapilo, že sme pri platení nemohli použiť platobnú kartu, a to aj napriek tomu, že túto službu ponúkajú. Neštandardný bol aj záverečný účet, ktorý sme dostali na piatich pokladničných blokoch.