Portus má chute a atmosféru prístavu
V najužšom centre, v starom dome, v priestoroch opravených a udržiavaných, bez zbytočného modernizovania, ceny, ktoré v centre Pressburgu treba označiť „freundlich“. To sú prvé dojmy z reštaurácie PORTUS ležiacej na Paulíniho ulici, kúsok za chrbtom hotela Devín.
Už vchod pripomína hamburské prístavné krčmičky, kde za nenápadnými, vždy úzkymi dverami nájdete atmosféru, dobrý výber jedla a pitia, kam by chodili lodní kapitáni a nie prístavní robotníci. Vnútrajšok s vchodom korešponduje, evokuje pocit dobrej prístavnej reštaurácie, vedomie, že rieka je ozaj neďaleko. Na poličkách vyleštené poháre a boxerský zlatý pás, schody do desaťmiestnej pivničky opäť pripomínajú hanzovný Hamburg. Drevené stoly a lavice, miniatúrne toalety.
Zákazníka okrem iného lákajú akciami: k raňajkám grátis na výber džús, káva alebo čaj, k dvom hlavným jedlám po štrnástej tretie zadarmo. Reštaurácia sa netvári ako honosný podnik, ale ako dobrý lokál. Niečo je lepšie, sem - tam sa vkradne chybička. Jeden z našej spoločnosti prišiel o čosi neskôr - servírka mu promptne priniesla nápoj, ale jedálny lístok doniesla až na požiadanie. Zasa - už sme boli po jedle a opäť ochotne doniesla jedálny lístok, čo nebýva zvykom ani vo veľmi drahých reštauráciách. Rovnako skutočne obratom doplnila čokoľvek na stole, o čo sme požiadali. A na záver skutočne jedno jedlo nerátala.
Podobne ako personál aj jedlo - ale tam si Portus zaslúži viac bodov. Ak kolega pokladal brusnicovú omáčku za riedku a príliš kyslastú, môže to byť otázka chuti - ale na namáčanie vyprážaného enciánu bola riedka naozaj. Mal proste smolu - aj paradajková polievka z denného menu bola riedka (možno bola zo sušených rajčín, ale na to nik neupozornil), azda aj primastná. Na druhej strane marinovaný údený hovädzí jazyk sme všetci označili jediným slovom - lahôdka. A to je vynález tunajšieho mladého kuchára, ktorý si reputáciu z brusníc napravil domácou tatárskou omáčkou. Medzi týmito dvoma krajmi sme okoštovali každodennú cesnačku štandardnej chute. Dobrý bod - parmezán si dáva každý sám podľa chuti z dózičky na stole. K jedlám bohatá obloha z čerstvej zeleniny, plnený steak či plnené rebierko s pikantnou omáčkou viac než nadpriemerné, rovnako nadpriemerný country rezeň a keďže vyprážaný syr sa dá len pokaziť alebo urobiť dobre, tu dobre do zlatista vypražený encián skrášľovala ozdobná úprava taniera. Jedálny lístok zasa krášli slušný výber od cestovín po divinu.
Predjedlá sú pre slabšieho jedáka dostatočne bohaté aj ako celý obed. Ochutnali sme veľký tanier (eidam, niva, encián, maslo) za 79 Sk a spomínaný údený jazyk (69 Sk). Polievky sme už hodnotili - cesnačka s vajcovým hráškom je za 39, polievka z menu za 35 Sk. Z hlavných jedál by bol na prvom mieste zrejme steak Portus plnený syrom a feferónkou (272 Sk), za ním súčasne plnené karé s pikantnou omáčkou pripomínajúcou Aivar (149) a Country rezeň bohatý na huby, slaninku, cibuľu (139 Sk, my sme ho mali zadarmo), bez poradia, ale stále nadštandardné na klasické reštaurácie: kuracie prsia plnené špenátom a preliate syrovou omáčkou (139 Sk), kurací závitok (139) Sk, vyprážaný encián (109 Sk) a americké zemiaky (70 Sk).
Podčiarknuté, zrátané a zjedené: dobrá atmosféra a kuchyňa, komorné a zároveň romantické prostredie, v šíršom okolí nemá konkurenciu, táto kategória reštaurácií v Bratislave proste chýba.