Pub u Zeleného stromu nezačal najlepšie
Takmer na konci Grösslingovej ulice, na križovatke s Ulicou 29. augusta, sme objavili novootvorený PUB U ZELENÉHO STROMU. Reštaurácia si našla miesto v pivničných priestoroch čerstvo zrekonštruovaného domu s bledozelenou fasádou.
Pokiaľ ide o názov podniku, označenie PUB pôsobí trochu zavádzajúco. Svojim interiérom a charakterom má totiž ďaleko od skutočných bratislavských pubov, kde dominuje čapované pivo. Tu je zlatistý mok naopak iba akýmsi doplnkom k destilátom, likérom a vínam.
Interiér reštaurácie rozdelený na tri časti - barovú a dve reštauračné, pre fajčiarov a nefajčiarov, je zariadený nábytkom vyrobeným na mieru. Do vstupnej barovej časti sa schádza po strmých schodoch. Už pri zostupe si treba dať pozor na dlažbu, ktorá nie je najmä vo vlhkom počasí najbezpečnejšia. Prechod do reštauračnej časti je obložený drevenými konármi, ktoré majú zrejme vyvolať ilúziu Zeleného stromu. Fajčiarskej časti reštaurácie dominuje dlhá zelená lavica umiestnená pozdĺž vyvýšeného pódia, na ktorom sú pod presklenou strechou tri polkruhové boxy vyhradené nefajčiarom. Keď sme sa čašníka pýtali, či je v reštaurácii aj nefajčiarska časť, odporučil nám práve tento priestor s tým, že aj tam si môžu hostia vychutnať svoju pravidelnú dávku dechtu a nikotínu.
Steny reštaurácie zdobia zarámované fotografie chlapov v klobúkoch a fľaše vsadené do kameninového obkladu a v kovových držiakoch. Fľaše sú z produkcie prostějovskej Palírny u Zeleného stromu, ktorá inšpirovala majiteľov reštaurácie pri pomenovaní podniku. Je teda logické, že produkty tohto českého liehovaru majú výrazné zastúpenie v nápojovom lístku. Pri pohľade do toho jedálneho však orientáciu na kuchyňu našich západných susedov nehľadajte, je to skôr akási všehochuť. Parmská šunka, žabacie stehienka, grécky šalát, anglická zelenina, viedenská roštenka... Z polievok sme ochutnali Kapustnicu s hubami a klobásou (45 Sk), Paradajkovú so strúhaným syrom (45 Sk) a Cesnakovú krémovú v bosniaku so šľahačkou (45 Sk). Počas prvej návštevy bosniaky nemali, to však čašníkovi nebránilo, aby nám zaúčtoval polievku aj s bosniakom. Mimochodom, v krátkom čase to bola už tretia bratislavská reštaurácia, kde majú problémy s bosniakmi.
Medzi teplými predjedlami sme najväčšiu chuť mali na Krevety v kokosovom obale s ostrou omáčkou (110 Sk), Zapečený hermelín s píniovými orieškami (100 Sk) a Diabolskú pochúťku so syrom (60 Sk). Z hlavných jedál sme si dali Kuracie nugety s omáčkami dvoch farieb - tatárskou omáčkou a ríbezľovým džemom (135 Sk) s americkými zemiakmi (30 Sk), hovädzie Poľovnícke medailóniky s červeným vínom a lesnou zmesou (220 Sk) s varenými zemiakmi (30 Sk), Zubáča na estragone (170 Sk), Lososový steak s medovo-kôprovou omáčkou (220 Sk) a hovädzí Horákov steak s dubákmi a slaninkou (240 Sk). V prípade Horákovho steaku podozrievame autora jedálneho lístku z preklepu, pretože logicky by to mal byť Horárov steak, čo nám nakoniec potvrdil aj jedálny lístok na internete. Z dezertov, ktorých aktuálny výber bol podstatne chudobnejší ako ponuka v jedálnom lístku, sme ochutnali Sacher tortu (40 Sk) a Tvarohové guličky so strúhankou a čokoládou (80 Sk).
Čo sa týka jedla, Pub u Zeleného stromu zrejme najviac osloví hostí, ktorí si viac ako na kvalitu potrpia na kvantitu. Porcie sú tu také veľké, že jedlo z veľkých tanierov takmer vypadáva. Horákov, či horárov steak sme spod kopy slaniny a hríbov museli doslova vyslobodiť. Niektoré z jedál však boli chuťovo nevýrazné, napríklad estragónová omáčka k zubáčovi bola neslaná, rovnako ako omáčka k lososovému steaku. Že je medovo-kôprová, to sme sa dozvedeli až z jedálneho lístka. Poľovnícke medailóniky boli zase doslova utopené v omáčke vína a lesného ovocia. Kuchár by mal viac ako na rýchlosť prípravy pokrmov (ani u McDonalda by to nestihli rýchlejšie) dbať na ich chuť.
Obsluha by tiež mohla absolvovať školenie. V čase našej prvej návštevy sme si spočiatku mysleli, že ani nemajú otvorené, keď jeden z čašníkov ležal v objatí svojej priateľky pri stole s diaľkovým ovládaním v ruke a pozeral film premietaný z projektora na veľkú stenu. No dych nám úplne vyrazila otázka druhého čašníka, ktorý sa nás pri objednaní dezertu opýtal, ako môžeme toho zjesť tak veľa.
Pub u Zeleného stromu je otvorený len niekoľko dní a svojich hostí si len začína hľadať. Ak však pri ich získavaní bude pokračovať tak nešťastne, ako začal, máme obavy, že sa na bratislavskej gastronomickej scéne dlho neohreje.