Varadero sa radí k bratislavskému priemeru
Je zaujímavé sledovať, ako rýchlo vznikajú a zanikajú bratislavské reštaurácie. Rastúca konkurencia spolu s neviditeľnou rukou trhu sa prejavujú aj na Obchodnej ulici, kde v posledných rokoch vzniklo, zaniklo, či zmenilo názov niekoľko podnikov. V jednom z typických dvorov sme pred pár dňami objavili Café restaurant VARADERO.
Reštaurácia sa usídlila v pivničných prie-storoch, kde sa vystriedali, pokiaľ si dobre pamätáme, už tri pohostinské zariadenia - Jungle cafe, indická Ganesha a U dvoch kočiek. Klenbová tehlová pivnica má dve časti, ktoré rozdeľuje barový pult pri vchode. V tejto časti je aj, v bratislavských podnikoch stále populárnejšie, veľkoplošné plátno, na ktorom premietajú hudobné videoklipy. Pivničné priestory sú dosť úzke, čomu sa muselo prispôsobiť aj zariadenie. Stoly sú pomerne malé, maximálne pre štyroch, väčšinou však len pre dvoch či troch stolovníkov. Rozhodne by pomohlo, keby na nich boli obrusy, zakryli by nevábne vyzerajúci umakart. Aj keď v interiéri nie je viac čo hodnotiť, radíme prevádzkovateľom, aby niečo urobili s toaletami, pretože ich vzhľad by sme ocenili asi len v staničnom bufete. Jednu výhodu však majú, je to zrejme jediné miesto v reštaurácii, kde vám na mobilnom telefóne nabehnú tri paličky, všade inde je signál slabý alebo chýba úplne. Tým, ktorí chodia celý deň s telefónom nalepeným na uchu tak nezostane nič iné, len neustále vybiehať von.
Jedálny lístok vo Varadere je pomerne rozsiahly, sú na ňom pokrmy z bravčového a hovädzieho mäsa, hydiny, rýb, grilované špeciality, bezmäsité jedlá, šesť druhov halušiek, cestoviny. V ponuke je aj denné menu za 85 korún, ktoré v čase obeda priláka asi najväčšiu časť hostí. My sme sa rozhodli ochutnať z teplých predjedál Zemiakové bochníčky (77 Sk), čo sú zemiaky plnené slaninou, cibuľou, bryndzou, smotanou a cesnakom, Šunkové volské oko s kaviárom (69 Sk) a Šampiňónovú zapekačku (60 Sk), čo je toast so šampiňónmi a syrom. Zo šiestich polievok v ponuke podávajú tri v bosniaku, ale tak, ako pred dvoma týždňami vo Verdicte, ani tu bosniaky nemali, takže Cesnakovú (54 Sk) a Hríbovú (54 Sk) sme si dali v tanieri. Pri platení nám za ne však nemilosrdne účtovali plnú sumu! Aj keď bez bosniaka, celkom sme si na nich pochutili, rovnako ako na Slepačom vývare (35 Sk) a čakali sme na hlavný chod. V jedálnom lístku je síce upozornenie, že na jedlá na objednávku sa čaká 20 až 30 minút, my sme si na hlavný chod počkali trochu dlhšie. Dali sme si Temešvárske medailóniky (162 Sk) - kuracie prsia na vínovej omáčke s plackami, Soté 4 druhy syra (174 Sk), kuracie prsia so syrovou omáčkou a brokolicou a Steak Rosutec (290 Sk) s hríbovou omáčkou a steakovými hranolkami. Ako dezert sme si vybrali Lokše s makom (44 Sk), ktoré kuchár zrejme ohrial v mikrovlnke, takže pripomínali trochu podošvu. Inak všetko, čo sme ochutnali bolo dobré, ale nie výnimočne chutné, jednoducho taký priemer. Ako nevýrazný priemer hodnotíme celú reštauráciu s tým, že najväčším pozitívom Varadera je tunajšia obsluha. Na prienik medzi úspešné a obľúbené bratislavské podniky to však asi stačiť nebude.