Ristorante Legio nás poriadne sklamalo

V parteri jedného z legionárskych nájomných domov na Americkej ulici, ktoré boli postavené v roku 1928 podľa projektu Dušana Jurkoviča, je už niekoľko rokov Ristorante & Pizzeria LEGIO. S domami legionárov má spoločný len názov - interiér je ladený v štýle amerických Indiánov, kuchyňa má byť talianska.

Ľudia z okolia Legio dobre poznajú, najväčší nával je spravidla v čase obeda, keď tu podávajú denné menu za zvýhodnenú cenu. Chodník pred reštauráciou zaberá letná terasa so stolmi a lavicami z masívneho dreva. Z masívu je aj vývesný štýl a väčšia časť interiéru.

Oproti vchodu je barový pult, vpravo je otvorená kuchyňa s pecou na pizzu. Vchod do reštaurácie je síce bezbariérový, v trochu stiesnenom interiéri, ktorý je celý nefajčiarsky, to však majú hendikepovaní ťažšie. Pri oknách sú stoly a stoličky na drevenom pódiu, ostatné stoly a stoličky sú vysoké, barové. Strmé schody v zadnej časti reštaurácie vedú do podzemia, kde je salónik pre uzavretú spoločnosť. Nad schodmi je obrovské akvárium s okrasnými rybičkami. Na stenách fotografie prominentných návštevníkov reštaurácie a portréty indiánskych náčelníkov.

V ponuke jedál sme objavili predjedlá, polievky, ryby, jedlá z kuracieho, bravčového, hovädzieho mäsa, bezmäsité, rizoto, cestoviny, šaláty, pizzu a dezerty. Legio sme navštívili dvakrát. Ochutnali sme Taliansku paradajkovú s plnenými tortelinami a parmezánom (2,26 €), Slepačí vývar s mäsom a zeleninou (1,49 €), Krémovú brokolicovú polievku so syrovým toastom (2,26 €) a Špenátovo-smotanovú polievku so syrovým toastom a parmezánom (2,26 €). Polievky tu servírujú do keramických misiek, ktoré sú nielenže už poriadne obité, ale navyše dobre udržujú teplotu. Pokiaľ v nich dostanete na stôl horúcu polievku, ako sa to stalo pri našej prvej návšteve, trvá dlhšiu chvíľu, kým sa dá jesť.

Pokiaľ ide o slepačí vývar, bol dosť slabý. V prípade denného menu, keď za 3 eurá ponúkajú polievku aj hlavné jedlo, by to možno bolo znesiteľné. V prípade jedla a la carte za plnú cenu to je neseriózne. Navyše sušená petržlenová vňať plávajúca na hladine nie je najlepšou vizitkou kuchára. Kúpiť v obchode či na trhu čerstvú petržlenovú vňať dnes totiž nie je žiadny problém.

Paradajková polievka si určite nezaslúži prívlastok talianska. Chuťovo bola nevýrazná, parmezán bol, síce taliansky, bazalka však opäť sušená. Podstatne chutnejšie boli obe krémové polievky, ktoré sme si dali pri návšteve.

Z hlavných jedál sme boli zvedaví najmä na jedlá s prívlastkom Legio. Tak sme si dali Bravčové soté LEGIO s čerstvými paprikami, paradajkami a šampiňónmi (5,54 €) s opekanými zemiakmi s grilovacím korením (1,49 €). Na naše prekvapenie však soté nebolo so sľubovanými paprikami a paradajkami, ale so sterilizovanou kukuricou. Čerstvá paradajka a paprika tvorili len oblohu, ktorá bola rovnaká aj v prípade Vyprážaného kuracieho rezňa (5,24 €) s varenými zemiakmi (1,16 €). Kukuričné soté bolo presolené, opekané zemiaky boli našťastie bez grilovacieho korenia. Oveľa viac nás nenadchol ani kurací rezeň - mäso bolo vyklepané skoro dostratena, pomer trojobalu a mäsa bol dva ku jednej. Zemiaky neboli varené v slanej vode a boli úplne bez chuti - skoro až nechutné.

Pri druhej návšteve sme si dali ďalšie jedlo s prívlastkom Legio, tentoraz Kuracie soté LEGIO v zemiakovej placke (6,57 €). V tomto prípade bolo soté s čerstvými paprikami, paradajkami a šampiňónmi, opäť však bolo presolené. Placka nebola zemiaková, ale múčna a primerane tomu aj tvrdá. V nádeji, že pizza zlepší obraz kuchyne v našich očiach, sme si dali Pizzu Mexico s pomodoro pastou, syrom, fazuľou, kuracím mäsom, kukuricou a chilli papričkami (5,61 €). Cesto bolo akési nevykvasené, malo zvláštnu pachuť a bolo posledným klincom našej návštevy.

Legio nás nepresvedčilo, že sa sem oplatí chodiť. Tí, ktorí sem chodia na denné menu majú určite iný názor, nechce sa nám však veriť, že polievka a hlavné jedlo za 3 eurá je lepšie, ako boli tie naše.

Naše hodnotenie: 1,5 hviezdičky
Maximálny počet: 5 hviezdičiek
Reštaurácia nebola o našej návšteve vopred informovaná. Útratu za konzumáciu si redakcia platila sama.