Chez Amelie - v jednoduchosti je krása

3.10.2008
0
Páčil sa vám článok?

Kúsok Francúzska si našiel miesto v centre Bratislavy. Útulná, nonšalantná, prívetivá a predovšetkým šarmantná ako pravá Parížanka je la creperie CHEZ AMELIE, alebo ak chcete palacinkáreň U Amélie na Laurinskej ulici.

Neveľký podnik v štýle francúzskej brasérie sme našli vo dvore, v ktorom sú ukryté ešte dve kaviarne, z toho jedna grécka a spolu s Ameliou vytvárajú príjemnú internacionálnu atmosféru v samom srdci Bratislavy.

Mimochodom, palacinkáreň dostala meno podľa Amélie z Montmartru, hlavnej hrdinky rovnomenného francúzskeho filmu. Okrem toho, že svoje meno prepožičala novej bratislavskej palacinkárni, tu žiadny priamy odkaz na ňu nenájdete. Zato výzdoba v podobe obrazov zachytávajúcich parížske pohľady, kaviarne, brasserie, patisserie... nenechajú nikoho na pochybách, že sa ocitol v ozajstnom parížskom bistre. A keď na vás prehovorí majiteľ originálnou francúzštinou, ilúzia je dokonalá.

Rovnako ako čisto a jednoducho zariadený interiér. Žiadny sofistikovaný dizajn, len praktické drevené stoly a stoličky, rovnaké v prednej fajčiarskej aj v zadnej nefajčiarskej miestnosti, marhuľové steny v kombinácii s tehlovými stropmi a na stenách už spomínané obrázky. Amelie je nenápadná aj z ulice, jej prítomnosť prezrádza len secesný vývesný štít v štýle prístrešku stanice parížskeho metra. Na prvý pohľad sa na nič nehrá a zrejme jediným jej cieľom je ponúknuť hosťom čo najchutnejšie jedlo, s čo najlepšou obsluhou v čo najprívetivejšom prostredí. Počet hostí, ktorých si od svojej krátkej existencie získala, potvrdzuje, že sa jej to darí.

Nemalú zásluhu na tom má samotný majiteľ, komunikatívny šarmantný Francúz s perfektnou slovenčinou, ktorý prehodí slovko s každým hosťom. Uznanie však patrí aj kuchárovi, ktorý mu dokonale sekunduje a spolu s mladou čašníčkou tvoria zohratý tím. Na nápoje, ani na jedlo sa zbytočne nečaká. Aspoň v čase našich dvoch návštev to tak bolo.

Jedálny lístok Chez Amelie je opäť jednoduchý a zrozumiteľný. Palacinky, slané aj sladké, zopár šalátov a dezerty. Žiadne kulinárske hogo fogo, o to poctivejšie pripravené. Akoby heslom šéfkuchára bolo - v jednoduchosti je krása. Jediným „výstrelkom“ menu je pomenovanie jedál podľa staníc parížskeho metra. Tak sme sa dali zlákať na okružnú jazdu.

Najprv sme sa zastavili pri šalátoch a ochutnali sme Du Marmouth (170 Sk) zo šalátu lolo rosso so slaninou, zapekaným kozím syrom, vajcom a vínnym octom vinaigrette, druhým zastavením bol Ménilmontant (160 Sk) z čakanky, ementálu, orechov a vinaigrette a napokon Clignancourt (160 Sk) z hlávkového šalátu, syru camembert, paradajok, špenátového krému a slaniny.

V gurmánskej jazde sme pokračovali slanými palacinkami. Pigalle (120 Sk) s kurčaťom, smotanovo-šampiňónovou omáčkou, Nation - La Provencale (125 Sk) s kurčaťom, syrom, smotanovo-paradajkovou omáčkou a provensálskym korením. Ďalšou zastávkou bola Louvre Rivoli (140 Sk) s camembertom, špenátom, slaninou, smotanou a paradajkami, potom Abbesses - Tartiflette (180 Sk) so syrom reblochon, slaninou, zemiakmi, cibuľou a bielym vínom.

Zo slaného palacinkového vagóna sme vystúpili až na stanici Alésia (90 Sk) s ratatouille (grilovaná zmes zeleniny) a prestúpili sme do ďalšej súpravy. Tu sme ochutnali palacinky sladké. Pre - Saint Gervais (85 Sk) s varenými malinami a vanilkovou zmrzlinou, St. Michel (85 Sk) s gaštanovým krémom a pečenými mandľovými lupienkami. Našou poslednou zastávkou, ak nerátame zmrzlinový pohár Kilimandjaro (80 Sk) s malinami a vanilkovou zmrzlinou bola špecialita podniku Champs Élysées Clemenceau - „Salidoux“ (80 Sk), palacinka so slaným karamelom pripravená podľa tajného bretónskeho receptu. Z tejto časti francúzska pochádza aj Cidre - nízkoalkoholický jablčný mušt, ktorým sme na odporúčanie majiteľa palacinky zapíjali. Skvelá kombinácia.

Aj my sme sa cítili skvelo po oba razy, keď sme do Chez Amelie zavítali. Ak z nasadeného štandardu nepoľaví, okruh spokojných zákazníkov sa bude len a len rozširovať.

Naše hodnotenie: 3,5 hviezdičky
Maximálny počet: 5 hviezdičiek
Reštaurácia nebola o našej návšteve vopred informovaná. Útratu za konzumáciu si redakcia platila sama.

Páčil sa vám článok?