Alchymista dokáže hosťa riadne otráviť

Na mieste bývalého Piano baru na Laurinskej ulici pred niekoľkými dňami otvorili novú reštauráciu. Volá sa ALCHYMISTA a ako tvrdí tabuľka na fasáde, je pomenovaná po Stefanovi de Liszty, ktorý mal v 17. storočí v týchto priestoroch premieňať železný prach na zlato.

Odhliadnuc od toho, že to nie je pravda, pretože Štefan z rodiny Lisztyovcov sa v histórii tohto domu nevyskytuje, oceňujeme, že majiteľ sa neuchýlil k populárnemu, ale väčšinou nič nehovoriacemu anglickému názvu. Takisto chválime interiér, ktorý má pripomínať alchymistickú dielňu s imitáciou kameňa na stenách, dreveným mobiliárom a kovovými lampami decentne osvetľujúcimi neveľký priestor reštaurácie.

Najvýraznejšou dekoráciou interiéru je kamenná socha alchymistu sediaceho pri schodíkoch oproti baru. Musíte na neho naraziť vždy, keď pôjdete na toalety. Tie dámske sú trochu primalé a tak sa môže stať, že pred dverami, ktoré sú v úzkej chodbičke presne oproti pánskym záchodom, uvidíte postávať niekoľko nedočkavých dám. Svoj intímny kútik si u Alchymistu nájdu aj zamilované páriky či introverti, ktorí majú radi svoj pokoj.

My sme o ten svoj pokoj prišli pri našich návštevách Alchymistu hneď na začiatku. Postarala sa o to doslova amatérska obsluha. Aby sme im nekrivdili, až na jedného profesionála, ktorý nerobil nič iné, len upozorňoval svojich neskúsených kolegov na chyby. Mrzuté je, že na toto „cvičenie“ doplácajú nič netušiaci hostia. Počas našej prvej návštevy sme sa objednaného pečiva dočkali až po štvrtej urgencii, v druhom prípade tých nedostatkov bolo oveľa viac.

Z neveľkej ponuky jedál, ktoré sú kombináciou stredomorskej a stredoeurópskej kuchyne, sme ochutnali Marinované grilované papriky (149 Sk) a Mušle na cesnakovo-bylinkovom masle a víne (159 Sk). Mali byť naším predjedlom, no čašník nám ich priniesol až po polievkach - Domácej slepačej (49 Sk), Dubákovom kréme (79 Sk) a Paradajkovej z čerstvých paradajok (89 Sk). Všetky polievky aj predjedlá boli chutné, zvlášť chválime paradajkovú, ktorá chutila ako pravá talianska. Dávno sme takú dobrú nejedli.

No dávno sme nejedli ani také surové zemiaky, aké nám naservírovali k bravčovým Medailónikom z grilu na šalviovom masle (179 Sk). V tomto prípade sa obsluha spolu s kuchárom dopustila ešte jedného faux pas, pretože sme si objednali medailóniky s dubákovou omáčkou. Nechceli sme riskovať, že na výmenu budeme čakať tak, ako v prípade Filetu z morskej ryby na pomaranči s opekanými zemiakmi (199 Sk). Ten nám priniesli až po trojnásobnej urgencii, keď sme už ostatné hlavné jedlá mali zjedené. Dlhé čakanie nezachránili ani ospravedlňujúce slová čašníka, že kuchár trochu zaspal. V ten deň nebol z personálu asi jediný.

Prispato pôsobil aj čašník, ktorý bol pod neustálou paľbou čoraz nervóznejších hostí, ale aj svojho skúsenejšieho kolegu. Vo chvíli, keď sa ten už nemohol prizerať jeho bezradnosti, prišiel mu na pomoc a priniesol nám zvyšné dva hlavné chody - štandardnú Kuraciu roládu plnenú bylinkami (169 Sk) a špecialitu podniku - Pikantné klobásky od Alchymistu. S tými sa kuchár teda nenarobil. Tou špecialitou bol totiž studený nárez zo sušenej údeniny. V každej inej reštaurácii by ju ponúkali len ako chuťovku k vínu či pivu, nie ako niečo, čím by sa mali chváliť.

Za pochvalu však stojí dezert - Profiterol (120 Sk) - sladké guličky z odpaľovaného cesta plnené krémom Chantilly, ale aj pohárové Tiramisu (120 Sk).

Oveľa trpkejšie však vyznieva celkové hodnotenie Alchymistu. Zatiaľ čo interiér a kuchyňa u Alchymistu sú bratislavským štandardom, obsluha je viac ako podpriemerná. Jej úroveň by sa mala výrazne a v čo najkratšom čase zlepšiť, pretože Alchymistu pred krachom nezachránia ani priaznivé ceny, ani zázračný „lektvar“.

Naše hodnotenie: 2,5 hviezdičky
Maximálny počet: 5 hviezdičiek
Reštaurácia nebola o našej návšteve vopred informovaná. Útratu za konzumáciu si redakcia platila sama.