Valaška môže byť aj symbolom zbojstva
Inak celkom pekné pivničné priestory na Sedlárskej 4, v ktorých ešte nedávno sídlila Ruská reštaurácia s neveľmi dobrou kuchyňou, sa najnovšie poslovenčili a stala sa z nich SLOVENSKÁ PIVNICA.
Poloha podniku je ideálna na zlákanie nič netušiacich zahraničných turistov, ktorí sa po Sedlárskej ulici a v jej okolí pohybujú v hojnom počte. Ak sa rozhodnú vojsť, hrozí, že si vytvoria neveľmi lichotivý obraz o slovenskej pohostinnosti a úrovni gastronomických služieb v tejto krajine. Slovenská pivnica totiž nie je ničím iným ako strojom na vyťahovanie peňazí z vreciek zahraničných návštevníkov Bratislavy. No poďme pekne po poriadku...
V podniku sa v porovnaní s jeho „ruskou érou“ nič nezmenilo, ešte aj nábytok zostal ten istý. Nová je len výzdoba na stenách: na dlážke pribudlo zopár kožušín, krčiažky, kolovrátok a - zbojnícka valaška. Kedysi to bývala obľúbená zbraň zbojníkov, lenže tí aspoň bohatým brali a chudobným dávali, zatiaľ čo v tomto lokáli „oholia“ každého bez výnimky.
Šokom sú už ceny nápojov: za pol litra piva Zlatý bažant sa tu nehanbia pýtať mastných 90 korún, malé pivo stojí 54. Takáto cena sa môže zdať primeraná naozaj iba britským turistom alebo írskym futbalovým fanúšikom, ktorí v čase našej návštevy, v predvečer kvalifikačného zápasu Slovensko - Írsko okupovali reštauráciu v hojnom počte. Aj ceny vín vyrážajú dych, za sedemdecovú fľašu od výrobcu Víno Doľany treba zaplatiť od 555 do vskutku „satanských“ 666 korún. Obyčajné presso s mliekom vyjde na 75 korún, čo je aj na pomery v bratislavskej pešej zóne neprimerane veľa.
Keby premrštené ceny aspoň kompenzovala rovnako nadštandardná kvalita, azda by sa s nimi bolo možné zmieriť, ale v tomto podniku nič podobné nehrozí. Varovným signálom bolo už to, že čašník nás po prevzatí objednávky prišiel upozorniť, že jej vybavenie bude dlho trvať, pretože v kuchyni je len jeden kuchár.
Rozhodli sme sa vyskúšať tri polievky: typickú slovenskú špecialitu Demikát, teda bryndzovú polievku s haluškami a oškvarkami (99 Sk), Sedliacku - malo ísť o hovädzí vývar so zeleninou, mäsom a pečeňovými haluškami (129 Sk) a Cesnakovú krémovú v bosniaku (129 Sk). Demikát bol bezvýrazný, viac mliekový a bryndzu v ňom nebolo cítiť takmer vôbec, cesnačku kolega z nášho hodnotiaceho tímu ohodnotil stručným slovným spojením „nič moc“. V sedliackej polievke bolo mäsa aj zeleniny minimum, mäsové knedličky boli tvrdé a bol problém rozdeliť ich na menšie časti.
Ďalšie nemilé prekvapenia na seba nenechali dlho čakať - na objednané predjedlo sme čakali márne, a tak sme sa nedozvedeli, ako chutí Beťársky oštiepok (249 Sk), ktorý mal byť podávaný so šunkou a „brindzovým drezingom“ (ak máme doslova a do písmena, teda aj s hrubými gramatickými chybami, citovať jedálny lístok). Namiesto toho beťár čašník priniesol rovno hlavné jedlá, na ktorých bolo už na prvý pohľad vidieť, že kuchár je v kuchyni naozaj sám, nestíha a ponáhľa sa. Hotovým prepadákom bola jedna z ukážok špecialít slovenskej kuchyne - Prešporské ražniči (439 Sk). Podľa popisu malo ísť o grilovanú bravčovú panenku so slaninou, klobásou, paprikou a cibuľou, teda celkom príjemnú kombináciu, žiaľ, nebola. Mäso bolo suché a tvrdé, hodnotiteľ celý pokrm ohodnotil slovom „katastrofa“ a nechal ho nedojedený.
Trpkým sklamaním boli aj Bryndzové halušky s oškvarkami (229 Sk), ktoré boli suché a bez chuti - v hociktorej staničnej reštaurácii by tento typický slovenský pokrm vedeli pripraviť lepšie. Ani Tulácka roštenka na prírodný spôsob so slaninou, klobásou, zelenou paprikou a prílohou (399 Sk) nás nijako neoslnila, či už chuťovo alebo vizuálne. Po týchto skľučujúcich zážitkoch sme sa rozhodli, že dezerty (mali sme vyhliadnuté napríklad Šúľance s makom za 129 Sk) už ani neochutnáme, radšej urýchlene zaplatíme a pôjdeme kadeľahšie preč.
Summa summarum: v Slovenskej pivnici nie je čo hodnotiť, ponúka najhoršiu možnú kombináciu - totálnu nekvalitu za vydridušsky premrštené ceny, je to skrátka gastronomické Waterloo. Najlepšie je širokým oblúkom sa jej vyhnúť a upozorniť všetkých známych, aby urobili to isté - a najmä aby im ani na um nezišlo pozvať do nej priateľov alebo nebodaj návštevu zo zahraničia. Bola by to hanba...
Naše hodnotenie: 1 hviezdička
Maximálny počet: 5 hviezdičiek
Reštaurácia nebola o našej návšteve vopred informovaná. Útratu za konzumáciu si platila redakcia sama.