Kde kuchyňa vysoko vedie nad prostredím

Boli sme v tom lokále viac krát, vyskúšali sme všetky tri mená, teraz sa volá Bar - Reštaurácia San Marten, ale menovalo sa to tu už aj Stone a ešte predtým U Tekvicu.

Niečo sa mení, niečo nie. Napríklad samotná budova. Je to stále historická stavba s metrovými múrmi, stavebné zásahy v nej nebudú vôbec lacné, a preto asi žiadny podnik situovaný v tomto mieste nepokročí medzi luxusné, môže sa však usilovať o čo najvyššiu kvalitu ponuky. Najprv čosi k prostrediu.

Ani posledný majiteľ hriešne nevyužil mohutné oblúkové klenby prízemných miestností. Ani jemu sa nepodarilo premiestniť toalety do komplexu miestností - musíte vyjsť von do priechodu z Panskej ulici na Hviezdoslavovo, čo v lete osvieži, v zime však bude obťažovať. Po predchádzajúcom usporiadaní tu zostalo ešte to, že nefajčiarska časť podniku je situovaná na ceste na toalety. No steny zmenili svoj vzhľad, sú rovné, upravené, a zo všetkých strán sa hosťovi prihovárajú ornamenty, ktoré sú zrejme logotypom San Marten.

Stoly sú dostatočne veľké a pohodlné, príbor a servis lepšej reštaurácie, ale ku grilovanému lososovi sme nedostali nôž na ryby. To bola azda jediná chybička, ktorú sme mohli pripísať obsluhe - boli sme na dvoch zmenách, na oboch bola iná čašníčka, ale výborná. Svoje zvládali včas, s úsmevom, komunikatívne, ale nie dotieravé. Vedeli, čo ponúkajú a vedeli to aj vysvetliť tak, že poučenie neurážalo.

Niektoré suroviny a ich kombinácie sú v hlavných jedlách i predjedlách, ale majstrovsky doplnené o ďalší detail, čo robí svoje. Popíšeme jedlá poporiadku, ako sú v jedálnom lístku a tak začíname predjedlami: Carpaccio di Manzo (195 Sk) je najemno nakrájaná sviečkovica so šalátom rukola. Bez komentára, rovnako ako Insalata San Marten (179 Sk), teda grilované kuracie mäso so sušenými paradajkami, do chrumkava vypraženou slaninkou a sušenými paradajkami, alebo Polenta con Funghi (125 Sk). Ťažko opísať, ako chutí kukuričný zázrak so šťavou s hríbikmi a balsamicovým octom, treba to vyskúšať. Navyše, keď každé z týchto predjedál kuchár korunoval tenulinkými a zohriatymi plátkami parmezánu. Gamberi all' Aglio (195 Sk) mali byť krevety v ľahko cesnakovej smotanovej omáčke na špenátových fettucinach. V skutočnosti cestoviny plávali v lahodnej omáčke a krevety zdobili predjedlo, ale vyšlo to na rovnako - nič sa tomu nedalo vyčítať. Iné podstatou i chuťovo boli Penne all' Amatriciana (148 Sk), teda cestoviny v paradajkovej omáčke so slaninkou, cibuľkou a čili papričkami, hodnotili sme ich len ako priemer.

S polievkami sú v San Marten rýchlo hotoví. Minestrone (45 Sk) a Zuppa di Casa, teda sezónna polievka dňa (55 Sk), viac ich niet. Nám sa zdala Minestrone príliš horúca a zelenina príliš uvarená, možno je to otázka zvyku. Sezónna bola Feniklová, človek čakal viac, ale rastlinka fenikel nemá toľko výraznej arómy ako rovnomenné korenie.

Hlavné jedlá uviedlo Pollo Romano (210 Sk) - grilovaná kuracia roláda plnená horčičnými semiačkami a tymiánom v omáčke so zeleného korenia na špenátových listoch. Nasledovalo Fettuccine all'e Verdure (132 Sk) a tiež splnilo očakávania, obe jedlá skôr dobré ako priemerné. Viac sme si pomaškrtili na druhý deň. Nedali sme sa zlákať na mimoriadne pôsobivo opísané Rotolo di Maiale - veď si len predstavte bravčovú roládu plnenú špenátom, sušenými paradajkami, sekanými vlašskými orechmi v hustej omáčke z červeného vína dusenej stredomorskej zelenine... Stačil pohľad na Filetto di Maiale Alle Senape (239 Sk) teda medailónky z panenky v smotanovej omáčke s horčičnými semienkami na grilovanej zelenine. Porcia na nezjedenie. Chuť taká, že sa jednoducho nedalo prestať. Dva rekordy San Marten má za lososa. Salmon Beurre Blanc (283 Sk) teda losos v ľahkej omáčke beurre blanc bol absolútne vynikajúci a ugrilovaný tak, že kožtička bola chrumkavá ešte aj v tej maslovej omáčke. Rovnakú konzistenciu mal aj v Grigliate di Mare (396 Sk), kde spolu s krevetami, kalamármi a zeleninou stvoril najlepší rybací tanier, aký hodnotiteľ kedy mal.

Užili sme si aj dezertov: Vanilkový Créme Brule (91 Sk), kombinovaná ovocná zmrzlina (55 Sk) a torta Ricotta (74 Sk) boli dobré, nie však výnimočné.

Keď nepoľavia, môžu sa natrvalo etablovať ako nie najlacnejšia, ale kvalitou jedál jedna z lepších talianskych reštaurácií.

Naše hodnotenie: 3 hviezdičky´
Maximálny počet: 5 hviezdičiek
Reštaurácia nebola o našej návšteve vopred informovaná. Útratu za konzumáciu si redakcia platila sama.