So sanáciou toxickej vrakunskej skládky sa ani po viac ako roku nezačalo

11.12.2019
0
Bývalá skládka CHZJD vo Vrakuni

Zdroj: TASR

Páčil sa vám článok?

So sanáciou bývalej skládky Chemických závodov Juraja Dimitrova v bratislavskej Vrakuni sa stále nezačalo. Minister životného prostredia László Sólymos pritom očakával jej spustenie ešte v roku 2018. Doteraz sa na mieste skládky zrealizovali iba prípravné práce.

Ministerstvo životného prostredia uviedlo, že intenzívne pracuje na sanácii. Tvrdí, že za posledné obdobie sa spravilo viac, ako za 20 rokov predtým. "Prijala sa legislatíva, ktorá umožňuje dočasne obmedziť vlastnícke práva, projekt je hotový, už sa realizovala aj prvá fáza, doplnkový prieskum," vymenoval hovorca ministerstva Tomáš Ferenčák.

Momentálne sa realizuje územné konanie. Zelenú sanácii dal prvostupňový orgán. Následne však došlo k odvolaniu a v súčasnosti sa čaká na vyjadrenie druhostupňového orgánu, teda príslušného okresného úradu. "Veríme, že druhý stupeň prvostupňové rozhodnutie potvrdí," podotkol Ferenčák. Envirorezort dúfa, že je to otázka najbližších týždňov.

Sanácia skládky sa má realizovať metódou enkapsulácie. Vybudovať sa má podzemná tesniaca stena, ktorou sa zdroj znečistenia odizoluje od okolitého prostredia. Súčasťou sanácie má byť aj čerpanie a čistenie znečistených podzemných vôd v okolí skládky. Sanácia skládky by mala stáť 34,1 milióna eur, práce by sa mali skončiť najneskôr v júni 2023.

Bezpečnosť v Starom Meste? Nie je to dobré, priznáva magistrát a chystá ďalšie opatrenia

Bezpečnostná situácia v niektorých lokalitách Bratislavy, zvlášť na Obchodnej ulici a v bezprostrednom okolí, stále nie je dobrá. Po nedeľnom incidente na Námestí SNP, po ktorom zomrel 22-ročný cudzinec, to uviedlo mesto Bratislava. Priznáva, že opatrenia, ktoré na zlepšenie situácie realizuje, sú stále len jednou z častí komplexnejšieho problému. Chystá však ďalšie riešenia.

Rozloha skládky, ktorá sa nachádza na území starého Mlynského ramena na rozhraní bratislavských mestských častí Vrakuňa a Ružinov, je približne 4,65 hektára. Je na nej zhruba 120.000 kubických metrov odpadu, ktorý tam vyvážali z chemických závodov v 60. až 80. rokoch minulého storočia.

Prieskum ukázal, že do podzemných vôd unikajú najmä pesticídy a herbicídy. Kontaminačným mrakom je podľa ministerstva životného prostredia zasiahnutá Vrakuňa, Podunajské Biskupice a Ružinov. Rezort preto vyzval obyvateľov týchto bratislavských mestských častí, aby nepoužívali vodu zo studní na polievanie koreňovej a listovej zeleniny, kúpanie, sprchovanie či napúšťanie bazénov. Zdroj pitnej vody na Žitnom ostrove v súčasnosti ohrozený nie je.

(TASR) 

Páčil sa vám článok?

Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb a zobrazovať relevantnú reklamu. Zobraziť viac informácií. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači.