História: Nobelovu cenu dostal aj rodák z Prešporka, má však trpkú príchuť

Zdroj: koláž Matúš Husár

Filip Lenard a hrobka Lenardovcov

S Bratislavou sa spája veľa mien vynikajúcich vedcov, najvyššie uznanie sa však dostalo FILIPOVI LENARDOVI. Pred 120 rokmi získal rodák z vtedajšieho Prešporka Nobelovu cenu za fyziku, konkrétne za práce o katódových lúčoch. Uznávaný vedec sa, žiaľ, skompromitoval antisemitskými útokmi.

Filip (Philipp) Lenard, ktorý patril medzi najväčších experimentálnych fyzikov a významne prispel k rozvoju svetovej vedy, sa narodil 7. júna 1862 v rodine obchodníkov s vínom. Vyrastal v Bratislave, až do svojich osemnástich rokov žil v dome na Kozej ulici, ten už nestojí. Na Ondrejskom cintoríne ste si mohli pozrieť železnými mrežami ohradený náhrobný pomník s nápisom nad kryptou Tu odpočíva rodina Lenardova. A napriek tomu, že otvorene obdivoval Hitlera a zápalisto vystupoval proti židovským fyzikom vrátane Alberta Einsteina, na petržalských Dvoroch máme dokonca od roku 1993 pomenovanú po ňom ulicu.

Zdroj: Vydavateľstvo PT Marenčin

Filip Lenard

​Filip Lenard (1862 - 1947)

Filipa Lenarda zapísal do matriky Karol Maár, farár kostola Svätej trojice. Podľa zachovaných prameňov bol mimoriadne nadaný žiak bratislavského reálneho gymnázia. V roku 1881 dostal vynikajúceho učiteľa Virgila Klatta z Rumunska, ktorý skončil štúdiá vo Viedni, ale manželku mal z Bratislavy, a tak prijal ponuku pôsobiť v našom meste. Klatt ako prvý zaviedol v škole polytechnickú výchovu a výučbu doplnil experimentmi. Najčastejším experimentátorom sa stal mladý Lenard. 

Profesor robil so svojimi žiakmi aj pokusy s vlastnosťami katódových lúčov, luminiscencie, fotoelektrického efektu – to boli práve otázky, ktorými sa budúci fyzik vážne zaoberal. Filip Lenard po maturite študoval v Budapešti, Viedni a Berlíne. Všade vynikal ako fyzik i matematik, ale ako osobnosť sa skompromitoval. V nacistickom Nemecku pracoval na tzv. programe čistej nemeckej fyziky – v štvorzväzkovom diele Nemecká fyzika rozdeľoval fyziku na nemeckú, plodnú, árijskú a potom na špekulatívnu židovskú fyziku. Fanaticky presadzoval myšlienku nadradenosti árijskej rasy.

Zdroj: Vydavateľstvo PT Marenčin

hrobka Lenardovcov na Ondrejskom cintoríne

​Rodinná hrobka Lenardovcov na Ondrejskom cintoríne

Pracoval v rozličných vedeckých laboratóriách a na vysokých školách, najdlhšie na univerzite v Heidelbergu, kde zriadil aj rádiologický ústav. Profesor Klatt s obdivom sledoval úspechy svojho žiaka, často si písavali a keď už bol Klatt na dôchodku (býval na Šancovej č. 43), Lenard ho pri svojich návštevách Bratislavy nikdy neobišiel.

Celý život sa venoval najmä systematickému štúdiu a výskumu vlastností katódových lúčov, fotoelektrického efektu a javov fosforescencie a luminiscencie, spektrálnej analýze ultrafialových lúčov, magnetickým a elektrickým poliam. 

Zdroj: Vydavateľstvo PT Marenčin

Reálne gymnázium na Zochovej ulici

​Vtedajšie reálne gymnázium na Zochovej ulici

K významným výsledkom bádania aj ostatných vedcov prispel svojím vynálezom nazvaným Lenardovo okienko. V stene výbojovej trubice umiestnil veľmi tenké hliníkové okienko, cez ktoré sa katódové lúče vyviedli do voľného priestoru. Vďaka tomu sa pre výskum týchto lúčov dali vytvoriť oveľa jednoduchšie a vhodnejšie podmienky, a okrem toho sa dalo odlíšiť pozorovanie podmienok potrebných  na vybudenie lúčov v trubici od skúmania otázok týkajúcich sa ich šírenia a iných vlastností Mal veľmi blízko k objavu lúčov X, ktoré aj vďaka jeho prispeniu objavil Wilhelm Conrad Röntgen. Svojimi výskumami podporil vývoj kvantového princípu, osobne bol však protivníkom kvantovej teórie a teórie relativity.

Zdroj: Shutterstock

Filip Lenard na poštovej známke

​Nositelia Nobelovej ceny na poštovej známke: Filip Lenard za fyziku, Adolf Baeyer (v popredí) za chémiu

• Náš prvý nositeľ Nobelovej ceny (získal ju v decembri 1905, len štyri roky po tom, ako sa v roku 1901 začala udeľovať) zomrel 20. mája 1947 v nemeckom Messelhausene vo veku 84 rokov.

(ac, TASR)

Pri príprave textu sme čerpali najmä z knihy Igora Janotu Slávni ľudia v Bratislave, vydavateľstvo Marenčin PT (so súhlasom vydavateľstva)

Zdroj: Vydavateľstvo PT Marenčin

Marenčin Slávni ľudia v Bratislave

História: "Fuj, baba femina," odpľul si pred ňou Vajanský. Hana Gregorová búrala stereotypy o poslaní žien

Keď ju spisovateľ Svetozár Hurban-Vajanský stretol na ulici, pohoršene si odpľul: „Fuj, baba femina!“ Veľká bojovníčka za práva žien HANA GREGOROVÁ, intelektuálka a odvážna autorka, provokovala svojimi názormi aj iných konzervatívnych mužov. Od jej narodenia síce uplynie 30. januára už 140 rokov, jej príbeh má však aj dnes čo povedať. Presvedčte sa na výstave HANA, ktorú pripravilo mestské múzeum.