Zdroj: TASR - Dano Veselský
Keď ju spisovateľ Svetozár Hurban-Vajanský stretol na ulici, pohoršene si odpľul: „Fuj, baba femina!“ Veľká bojovníčka za práva žien HANA GREGOROVÁ, intelektuálka a odvážna autorka, provokovala svojimi názormi aj iných konzervatívnych mužov. Od jej narodenia síce uplynie 30. januára už 140 rokov, jej príbeh má však aj dnes čo povedať. Presvedčte sa na výstave HANA, ktorú pripravilo mestské múzeum.
Hana Gregorová, označovaná za prvú slovenskú feministku, vyrastala v kultivovanom prostredí rodiny farbiara Jána Lilgeho v Turčianskom svätom Martine – v meste, ktoré bolo na prelome 19. a 20. storočia centrom kultúrneho diania. Bojovníčka za práva žien a za ich rovnoprávnosť s mužmi bola odmalička veľmi bystrá, zvedavá a rada čítala, učitelia v meštianke ju povzbudzovali, aby ďalej študovala. To sa však rodičom nepáčilo, báli sa, že dievča, ktoré veľa číta, veľa vymýšľa, takže sa ľahko môže dostať na zlé chodníčky. Navyše, po predčasnej smrti otca musela pomáhať mame v domácnosti aj v rodinnej profesii.
Rebelka Hana sa však nevzdávala. Knihy si požičiavala od kamarátok a vzdelávala sa sama. Stala sa aktívnou osvetovou pracovníčkou aj ochotníckou herečkou, spolu s kamarátkami organizovala večierky s prednáškami, ktoré do Martina pritiahli i vzdelancov z Česka. Tí mali „príliš“ moderné názory, čo sa nepozdávalo vtedajšiemu redaktorovi Národných novín Svetozárovi Hurbanovi-Vajanskému, a tak zariadil, aby prednášky zrušili.
Krásna, inteligentná a odvážna Hana verila, že manželstvo môže byť rovnocenným partnerstvom, čo si na začiatku 20. storočia mnohí nevedeli predstaviť. Za významného prozaika, dramatika a básnika Jozefa Gregora Tajovského, muža s láskavou povahou, sa vydala v roku 1907. „V jednom zo svojich listov napísala, že si ho berie preto, lebo sa teší, že je spisovateľom a že v jeho dome bude môcť čítať a venovať sa knihám,“ pripomenul Daniel Hupko, člen kurátorského tímu spomínanej výstavy HANA v mestskom múzeu. Zoznámila sa s ním náhodne, keď raz išla na pole odniesť olovrant robotníkom, oproti nej kráčali vtedy už známi spisovatelia Jozef Gregor Tajovský a Janko Jesenský. Všimla si knihy, ktoré mal Tajovský pod pazuchami a vo vrecku. A tie rozhodli...
Elegantná Hana Gregorová na návšteve v Trenčianskych Tepliciach v júni 1948
Keď sa neskôr manželia usadili v Bratislave, vo vile na dnešnej Tajovského ulici 8 neďaleko Horského parku sa Hane podarilo vytvoriť vyhľadávaný literárny salón, ktorý bol otvorený pre mladých umelcov, básnikov, výtvarníkov, ľudí z novej česko-slovenskej intelektuálnej elity. Okrem diskusií pri víne alebo čaji ich sem vraj lákala aj kapustnica s klobáskou, údené rebierko či kyslé mlieko od domácej panej.
Hana Gregorová si veľmi zakladala na tom, že je spisovateľka, od mladosti to bola dôležitá súčasť jej identity, pričom veľa kníh napísala aj vďaka podpore manžela. Vyjadrovala v nich nespokojnosť s postavením ženy v spoločnosti, bola presvedčená, že žena má právo vzdelávať sa a sama rozhodovať o svojom živote. Je čas, aby sa skončila bojazlivá poslušnosť žien voči mužom – pánom, napísala. Pre svoj feminizmus sa neraz dočkala odsúdenia či zosmiešňovania, a to aj od žien, Tajovský však svoju hrdú a odvážnu manželku miloval takú, aká bola. Ich manželstvo napriek rozdielnym povahám vydržalo vyše 33 rokov. Po smrti Tajovského v roku 1940 sa Hana Gregorová odsťahovala z Bratislavy k dcére Dagmar do Prahy, kde v roku 1958 zomrela. Jej posledným želaním bolo, aby ju pochovali v Tajove, po boku manžela.
Jozef Gregor Tajovský v Bratislave. Po jeho smrti v roku 1940 sa Hana presťahovala k dcére do Prahy.
• Hana v Apponyiho paláci
Výstava HANA, inštalovaná na dvoch poschodiach Apponyiho paláca, mapuje neštandardný život spisovateľky, intelektuálky, feministky, organizátorky kultúrneho života i novinárky. Predstavuje aj autentické predmety, nábytok i diela z osobnej pozostalosti Hany Gregorovej a jej manžela Jozefa Gregora Tajovského. Predmety po svojich rodičoch viažuce sa k ich pobytu v Bratislave darovala Dagmar Prášilová Gregorová, jediná dcéra Hany a J. G. Tajovského. Výstavu si môžete pozrieť do konca augusta tohto roka.
(ts, bn)