HISTÓRIA Nechceme opachu, hnevali sa trhovníci na vežiak Rudolfa Manderlu

Zdroj: Archív TASR

O histórii prvého slovenského „mrakodrapu“ sa dočítame všeličo, aj to, že vtedajší bratislavskí radní páni neboli nadšení výberom miesta. Manderlák, vysoký 45 metrov, ktorý dal postaviť vychýrený mäsiar Rudolf Manderla (1884 – 1968), vraj rušivo vstúpi do námestia a môže skomplikovať situáciu na križovatke... Od septembra tohto roka už táto ikonická stavba moderny získala ochranu, vyhlásili ju za národnú kultúrnu pamiatku.

Jedenásťposchodový výškový dom navrhli architekti Christian Ludwig, Ernst Spitzer a Augustín Danielis na historickom pôdoryse medzi niekdajším Chlebovým trhom pred Starou tržnicou a Kamenným námestím pred Slovenskou sporiteľňou (na úvodnej foto z roku 1951 bežia popri Manderláku účastníci Behu víťazstva). Úspešný obchodník s mäsom Rudolf Manderla sa preň rozhodol presne pred 90 rokmi, v roku 1933. Vraj sa inšpiroval návštevou svetovej výstavy v americkom Chicagu, kde už začiatkom tridsiatych rokov stálo veľa mrakodrapov, a zatúžil postaviť rovnako ambicióznu budovu aj doma. S ponukou na spoluprácu oslovil viacero projektantov, napokon zveril návrh trojici spomínaných bratislavských architektov. 

Už o niekoľko mesiacov od začatia výstavby, 6. mája 1935, otvoril Manderla na prízemí vežiaka veľkú predajňu mäsa a mäsových výrobkov s trojjazyčnou obsluhou (okrem slovenčiny v nemčine a maďarčine), samostatnou pokladnicou a viacerými obslužnými pultmi. Bola to najmodernejšia predajňa v strednej Európe, vybavená špičkovým zariadením.  „Ani vo Viedni nemali vtedy takú peknú a priestrannú predajňu,“ konštatoval v spomienkovej rodinnej kronike Fritz Manderla (1919 – 2014), druhý syn Rudolfa Manderlu. Knihu s názvom Autobiografia prišiel predstaviť do Bratislavy 5. marca 1999, na jej prezentácii v Mozartovej sieni Rakúskeho veľvyslanectva na Ventúrskej ulici sa vtedy zišlo oveľa viac ľudí, ako bola kapacita miestnosti. Na pozadí osudov jednotlivých členov rodiny Manderlovcov približuje vzostup firmy v medzivojnovom, vojnovom, ako aj povojnovom období. Autobiografia je o to cennejšia, že podrobne mapuje spoločenský a kultúrny život v Bratislave v 30-tych a 40-tych rokoch 20. storočia.

Zdroj: vtedy.tasr.sk

Syn vychýreného mäsiara Fritz Manderla predstavuje v Bratislave knihu Autobiografia.

Na prvom poschodí umiestnil Manderla legendárnu kaviareň Grand, v ktorej sa stretávala bratislavská bohéma, spisovatelia, výtvarníci, herci... Štamgastom bol maliar Janko Alexy, často tu vysedával s básnikom Emilom Boleslavom Lukáčom, kaviareň navštevovali i herci Milan Lasica, Ondrej Jariabek a František Dibarbora, ktorí bývali v bytoch nad ňou. „Náladu tu držal Ľudo Ondrejov, bol známy poviedkami, ktoré vymýšľal priamo na mieste,“ spomínal spisovateľ Juraj Šebo, autor úspešnej knihy Kaviarne, krčmy a vinárne v Bratislave 1960 – 1989. Radomír Sabol z Pamiatkového úradu SR pripomína, že „dom sa tak stal jedným z neformálnych bratislavských kultúrnych centier. Objekt si dodnes čiastočne zachoval punc miesta stretnutí a stal sa architektonickou ikonou centra mesta.“

Majiteľmi kaviarne boli istý čas aj rodičia Milana Lasicu. Vyššie boli byty, v danom čase veľmi komfortné a moderne zariadené. Bývať u Manderlu si mohla dovoliť naozaj len elita, keďže nájomné za dvojizbový byt stálo vtedy 180 korún, čo bol vysoký nadštandard.

Zdroj: vtedy.tasr.sk

​Prvomájová výzdoba výškovej budovy na vtedajšom Stalinovom námestí v roku 1952.

Ako ďalej  približuje Radomír Sabol, „odvážne koncipovaný železobetónový skelet tohto funkcionalistického objektu realizovala firma Pittel & Brausewetter, priekopníčka stavebných konštrukcií tohto typu v strednej Európe. Motív farebne odlíšených priebežných pilastrov na fasádach a komponovanie okien do zvislých pásov zdôrazňujú vertikalitu tejto výškovej stavby. Pozoruhodné funkcionalistické dizajnové detaily sa nachádzajú aj v interiéri – predovšetkým vo veľkoryso komponovanom ústrednom schodisku a priľahlých priestoroch.“

K výstavbe polyfunkčného vežiaka Manderla, ktorý nahradil starý zanedbaný dom, mala výhrady nielen vtedajšia mestská rada, ktorá vraj mala s pozemkom pôvodne iné plány. Nespokojní boli aj trhovníci, báli sa, že pre túto „opachu“ prídu o svoje tradičné miesto pred neďalekou Starou tržnicou. Manderlovcov dokonca podozrievali, že podplatili radných, aby projekt odsúhlasili…

Zdroj: Marián Dekan

​Ikonická stavba moderny je od septembra tohto roku národnou kultúrnou pamiatkou.

Mäsiarstvo pod Manderlákom fungovalo do roku 2008, potom sa sem nasťahovali stánky s fastfoodmi. Dnešní pamiatkari hodnotia vežiak ako jednu z najcharakteristickejších pohľadových dominánt centra hlavného mesta od svojho vzniku, aj ako doklad podnikateľských, architektonických a staviteľských ambícií Bratislavy v medzivojnovom období.

(bn)

Úžasná sprievodkyňa po Bratislave: Rozpráva tak, že vo vašich predstavách ožíva minulosť

Počúvať jej výklad je zážitok. Petržalskými srdcovkami turistickej sprievodkyne Evy Čubríkovej sú pozostatky Starej Petržalky a stará smaltovňa.