Viete, kam chodili Prešporáci na Chlebový trh? Okolo tohto miesta určite prejdete aj dnes...

24.9.2023

Zdroj: Vydavateľstvo Marenčin PT

Páčil sa vám článok?

Koľkí Bratislavčania sa pri zmienke o niekdajšom Chlebovom trhu hneď zorientujú, kam ho zaradiť? Prečítajte si, ako zažil toto miesto na dnešnom Námestí Nežnej revolúcie, kde stojí Stará tržnica, historik Tivadar Ortvay (1843 – 1916) pred viac ako storočím. Hoci s hygienou bol problém, chodievalo sem množstvo ľudí.

„Priestranné námestie v tvare nepravidelného päťuholníka patrí do Starého Mesta, ale v stredoveku bolo už za hradbami. Od trhoviska ho oddeľujú mäsiarske krámy. Preložili ich sem v čase Ľudovíta I. z Jánskeho, čiže Primaciálneho paláca. Dnešné krámy – dovedna ich je dvanásť – sú však už novšie. Okrem niekoľkých nadstavieb sú všetky mestským majetkom a prinášajú ročne 9 379 korún nájomného a 484 korún v drobnom,“ píše o Chlebovom trhu historik Tivadar Ortvay. Na našej úvodnej foto vidíte trh ešte pred výstavbou dnešnej Starej tržnice, ktorú otvorili v roku 1910.

V ďalších riadkoch vo svojej knihe venovanej Starému Mestu Tivadar Ortvay pripomína, že nadstavby sú súkromným vlastníctvom na mestských pozemkoch, ale podľa zmluvy ich mesto môže kedykoľvek a bez akejkoľvek náhrady zbúrať. „Za mäsiarskymi krámami sú stánky pekárov. V stredoveku sa pozdĺž západnej línie Chlebového trhu ťahali mestské hradby a priekopa. Jednotlivé časti hradieb ešte môžeme vidieť vo dvoroch na Hummelovej ulici (dnes Nedbalovej, pozn. red.). Na časti Chlebového trhu sa rozkladal aj jeden z mestských cintorínov – cintorín pri Kostole sv. Laurinca, ktorý sa používal do roku 1774. V cintoríne stála benefičná Kaplnka sv. Jakuba. Tu pochovali národného mučeníka Františka Bóniša, sťatého na Hlavnom námestí. Spomeňme, že na Chlebovom trhu je policajná stanica, ktorá je zároveň aj stanicou prvej pomoci, vybavenou obväzovým materiálom...“ 

Zdroj: Vydavateľstvo Marenčin PT

​Chlebový trh počas výstavby Starej tržnice

Toľko opis historika a vysokoškolského učiteľa Tivadara Ortvaya. K zemplínskemu šľachticovi Františkovi Bónišovi dodávame, že ortieľ smrti nad ním vyniesol mimoriadny súd, ktorý zasadal v Zelenom dome na rohu Sedlárskej a Zelenej ulice. Bóniš, ktorý bol aj diplomatickým kuriérom kniežaťa Juraja Rákociho II., sa zapojil do Vešeléniho protihabsburského sprisahania. Zatkli ho 11. júna 1670, na jar 1671 dopravili do Prešporka a 10. apríla 1671 odsúdili za vlastizradu na smrť mečom.

O Chlebovom trhu (Brodplatz, Kenyérpiac), ktorý mnohí Prešporáci označovali podľa dobovej tlače ako zapáchajúci a odporný pelech bacilov, písal v minulosti v Bratislavských novinách aj historik Štefan Holčík. V texte pripomenul, že na začiatku 20. storočia postavilo mesto krytú tržnicu, dnešnú Starú tržnicu, a to práve v priestore zbúraných hradieb, pri Klobučníckej ulici, ktorú vyrovnali, rozšírili a predĺžili až k trhovému námestiu. 

Zdroj: Vydavateľstvo Marenčin PT

​Chlebový trh, v pozadí dnešná Stará tržnica

Otvorenie budovy novej mestskej tržnice v októbri 1910 však vôbec neznamenalo zánik vonkajšieho trhoviska. „Naopak, trhovisko sa medzi dvoma svetovými vojnami rozrastalo. Keďže nebolo možné pridať plochu (všetky okolité pozemky boli zastavané), vybudovala sa v 30. rokoch pod starým trhoviskom podzemná predajná hala. Je situovaná presne na mieste trojlodia bývalého stredovekého Kostola svätého Laurinca,“ uviedol Holčík s tým, že ešte niekoľko rokov po druhej svetovej vojne tržnica aj podzemná tržnica plnili svoju pôvodnú úlohu.

Zdroj: vtedy.tasr.sk

​Jún 1979:  Pohľad na časť starej Bratislavy. V popredí Stará tržnica, kde v danom čase sídlilo televízne štúdio.

„Keď tam už nesmeli predávať súkromníci, zriadili v podzemí predajňu zelovocu. A potom sa do tržnice nasťahovalo štúdio Československej televízie. Zelovoc sa odsťahoval do búd na blízkom Kamennom námestí, podzemné priestory sa prestali používať. Na mieste trhu zasadili stromy, umiestnili fontánu. A nakoniec vchody do podzemia zakryli betónovými platňami. Na miesto, kde sa stáročia stretávali gazdinky, aby nakúpili čerstvý tovar pre svoje kuchyne, sa postupne zabudlo.“

(bn)

V texte sme použili pasáž z knihy Tivadara Ortvaya Ulice a námestia Bratislavy – Staré Mesto, Vydavateľstvo Marenčin PT (so súhlasom vydavateľstva)

Zdroj: BN

Zábery, ktoré vyvolajú úžasné spomienky: Juraj Bartoš fotí Petržalku od začiatkov sídliska dodnes

„Kedysi som fotil pre seba a občas premýšľam, prečo vlastne? Bola to vášeň, až posadnutosť, zobrať fotoaparát a fotiť a fotiť...“ hovorí Juraj Bartoš (79), jeden z prvých fotografov novej Petržalky. „Nepremýšľal som vtedy nad tým, že čas fotkám pridá na váhe, dozrejú, banálne veci budú zrazu významnejšie, pretože v kontexte času prehovoria o dobe, v ktorej sme žili.“

Páčil sa vám článok?