Zábery, ktoré vyvolajú úžasné spomienky: Juraj Bartoš fotí Petržalku od začiatkov sídliska dodnes

„Kedysi som fotil pre seba a občas premýšľam, prečo vlastne? Bola to vášeň, až posadnutosť, zobrať fotoaparát a fotiť a fotiť...“ hovorí Juraj Bartoš (79), jeden z prvých fotografov novej Petržalky. „Nepremýšľal som vtedy nad tým, že čas fotkám pridá na váhe, dozrejú, banálne veci budú zrazu významnejšie, pretože v kontexte času prehovoria o dobe, v ktorej sme žili.“

Fotograf Juraj Bartoš prišiel aj na stretnutie s nami s fotoaparátom. Tejto vášne sa nevzdal ani pred osemdesiatkou. „Dnes fotím pre tých, ktorí sa ešte nenarodili,“ hovorí a vysvetľuje, že fotky z jeho projektu Móda ulice budú zaujímavejšie o 40 rokov. Presne tak, ako sa to stalo s jeho fotografiami sídliskovej Petržalky. Vracajú nás v čase. Mnohých do detstva. A to nás baví.

Juraj Bartoš sa s manželkou Katkou sťahovali do prvého petržalského paneláku na Romanovej (Togliattiho) v auguste 1977. „Chodievali sme sledovať ako pribúdajú poschodia,“ spomína. Na nové bývanie sa tešili, hoci presťahovať sa z Pražskej od rodičov na nedokončené sídlisko bol trocha šok. „Keď sme sa nasťahovali, mali sme ešte výhľad na krásne polia, kde chodili srnky. Okolo domu však bolo veľa blata, hlavné komunikácie pre autá boli hotové, ale na ľudí sa veľmi nemyslelo. Chodníky neboli, ale namaľované priechody pre chodcov už áno.“

​Juraj Bartoš.

Na sklonku roka sa manželom narodila dcéra Nina, so susedmi si vypomáhali, neraz sa vzájomne pozývali na obed. S deťmi sa chodievali hrať na Dostihovú dráhu, chvíľu totiž trvalo, kým pribudli detské ihriská. V lete zas na Draždiak, ktorý bol istým spôsobom krajší ako dnes, divokejší. „Kúsok z Draždiaka je v každom petržalskom paneláku,“ hovorí poeticky Juraj Bartoš a naráža na fakt, že štrk ťažili kvôli panelárni.

​Prvý máj. "Oslovili ma policajti s príkazom, aby som už nefotil, ale film mi našťastie nezobrali. Aj preto sa uchovali tieto zábery. 'Určite to budete posielať na Západ', znela ich výhrada. Táto spontánna zábava totiž príliš nekorešpondovala s doobedňajšou akciou," spomína Juraj Bartoš. 

„V jednom paneláku, na prvom poschodí v nejakom byte zriadili dočasnú drogériu. Neskôr na zastávke pred Technopolom pribudol malý trh, kde sa dala kúpiť čerstvá zelenina, ovocie, samozrejme vznikla aj krčma. Meteor, ktorý existuje dodnes. Neďaleko nás sme mali obchod s domácimi potrebami, to bol najobľúbenejší obchod našich detí, hneď po papiernictve.

​Dnes už mi tak pamäť neslúži, ale vtedy som mal Petržalku pochodenú.“
S fotoaparátom v ruke absolvoval nekonečné prechádzky. Väčšinou sám. „Manželka so mnou nerada chodila. Všetko ma zaujímalo, všetko som fotil, takže cesta, ktorá by normálne trvala 20 minút, sa so mnou natiahla aj na dve hodiny,“ smeje sa, že ísť na prechádzku bez fotoaparátu preňho nemalo význam.

​Ľudia voľne na deke či schodoch. To už dnes bežne nevidíte. Sme organizovaní na detských ihriskách alebo v prevádzkach. 

Otvorenejší k objektívu

Fotografiu vyštudoval na ŠUP-ke v Bratislave a venoval sa jej celý život. Keď sa sťahoval do Petržalky, pracoval ako fotograf pre urologickú kliniku. „Robil som užitočné fotografie. Dokumentoval som napríklad prvú transplantáciu obličky a mal som dobrý pocit, že vďaka mojim fotkám sa študenti a lekári lepšie zorientujú.“

​Z cyklu Deti v Petržalke. "Vonku boli samy, ja som ich fotil, ony pózovali. Neviem, či by dnes mohli len tak spontánne vzniknúť takéto fotografie," zamyslí sa Juraj Bartoš. Dnes už bežne rodičia odpovedia na prosbu o možnosť fotiť striktne nie.

​Stará Petržalka - miznúci svet. 

Prácu však nemal každý deň, a tak stíhal fotiť aj pre vtedajšie módne časopisy. A napokon tu bola jeho vášeň pre dokumentárnu fotografiu, ktorú oceňujeme teraz po desiatkach rokov.
Vtedy ste zriedkavo videli niekoho prechádzať sa a fotiť na sídlisku, ale ľudia sa v tej dobe foteniu nebránili. „Naopak, ochotne aj zapózovali. Dokonca, keď som zaklopal niekomu na dvere, že si ich chcem nafotiť, ako žijú, otvorili, pozvali ma dnu, tešili sa, že ich fotím.“

​Pamätáte si ešte tieto odchody na dovolenku?

Dnes má fotoaparát každý, ale ľudia sú voči foteniu, paradoxne, ostražitejší. „Hoci aj stojím obďaleč, často prídu za mnou a žiadajú, aby som ich fotky vymazal,“ konštatuje fotograf.
Prečo je to tak? Juraj Bartoš krčí plecami: „Asi nechcú byť zverejňovaní...“

Poklady v negatívoch

Pán fotograf ma prekvapí, keď skonštatuje, že jeho galériou, - jeho výstavným priestorom, - je aktuálne Facebook a Instagram. „Keď som mal nejakú výstavu, aj v Národnej galérii, ľudia prišli na vernisáž, čo je zavesené si ani veľmi nevšímali, skôr tie pagáče a víno, navzájom sa rozprávali, a potom, počas trvania výstavy, prišlo pár desiatok ľudí a koniec,“ vysvetľuje. „Ale ak dám na Facebook fotku, o pár hodín už reagujú ľudia, často aj z rôznych kútov sveta. Mám pocit väčšej interakcie ako na klasickej výstave.“

​​Stará Petržalka - miznúci svet.

Hovorí, že má doma stovky negatívov, z ktorých nikdy fotografie nespravil. Vyvolal len film, postrihal po šiestich políčkach, zabalil do jemného papiera, zalepil, napísal, čo na nich je a odložil. „Teraz po 30 rokoch dám do skenera film, a prvý raz odvtedy vidím vlastnú fotku. To je taký zážitok!“

​​Stará Petržalka - miznúci svet.

Priznáva, že sám seba dokáže prekvapiť. „Často si poviem, že je výborná. Nejde ani tak o to, ako som to odfotil, ale čo je na nej. Nejde mi o nejakú kompozíciu, protisvetlo, veľké umenie... „Niekedy aj najbanálnejšia fotografia v sebe uchováva dôležitú informáciu o dobe a to „prifarbovanie“ vôbec nepotrebuje,“ konštatuje fotograf, ktorý má rád staré fotografie, lebo mu poskytujú informáciu o atmosfére a dobe, ktorú nezažil.

Aj preto dodnes vyráža do ulíc a fotí. „Svoje aktuálne fotografie dnes neviem ohodnotiť. To za mňa urobí až ďalšia generácia,“ je presvedčený Juraj Bartoš.

(in)

Príďte na výstavu
Juraj Bartoš: Petržalka
Fotografie Juraja Bartoša z Petržalky v období rokov 1978 – 2005 si v septembri môžete pozrieť aj naživo. Výstava, ktorej kurátorom je Martin Kleibl, je súčasťou podujatí venovaných 50. výročiu položenia základného kameňa sídliska Petržalka. Vo výstavnej sieni CC Centra potrvá do 29. 9. 2023. Otvorená je od pondelka do piatka, od 10:00 h do 18:00 h.

​

​