Zdroj: Archív TASR
nemocnica na Partizánskej uliciSpráva z 9. júla 1968 z operačnej sály II. chirurgickej kliniky na Partizánskej ulici obletela svet: Pacientka Šarlota Horváthová dostala nové srdce a srdce bije! Išlo o prvú transplantáciu srdca v bývalom Československu i vo východnej Európe a dvadsiatu piatu v poradí celosvetového rebríčka. Bol to obrovský úspech, hoci srdce od darcu žilo len asi päť hodín.
Úspech nášho operačného tímu ocenil aj Christian Barnard počas návštevy Bratislavy v apríli 1995. Juhoafrický kardiochirurg, ktorý v roku 1967 uskutočnil prvú transplantáciu srdca na svete, potvrdil, že aj jeho pacienti s novým orgánom spočiatku zomierali už po niekoľkých hodinách či dňoch.
Príčinou bola najmä rejekcia – neprijatie cudzieho tkaniva a zlyhanie imunitného systému. Zlom nastal až v 80. rokoch, po vynájdení cyklosporínu, lieku podporujúceho hojenie srdca. Transplantácie srdca sa postupne stali bežnou liečebnou metódou. Prvá transplantácia srdca u nás však bola dlhé roky zároveň jedinou.
Prevratnú operáciu inicioval lekár Ladislav Kužela.
Operácia 54-ročnej Šarloty Horváthovej, ktorá mala kombinovanú chlopňovú chybu a bola úplne imobilná, sa začala ráno o 9. hodine. Operačnú skupinu tvorili lekári Karol Šiška, Ladislav Kužela, Anna Pivková, Ján Tréger a Marián Holomáň, umelý krvný obeh zabezpečovali Jaromír Horecký a Stanislav Čársky, anestéziu Ivo Soběský a Viera Neumarová, v tíme boli aj laborantka Etka Malinová a inštrumentárky Mária Machková, Mária Homerová a Jožka Kráľová. Na odbere srdca darcu, 46-ročného muža, sa zúčastnil Milan Schnorrer, Ladislav Kužela a Marián Holomáň, ktorý nám pred časom prezradil: „Prešlo nekonečných dvanásť hodín, kým rodina darcu súhlasila s odobratím srdca. Odhodlala sa tak až na presviedčanie farára.“
Prvá transplantácia srdca sa u nás uskutočnila len niekoľko mesiacov po premiére Christiana Barnarda.
Hoci nové srdce začalo svoju činnosť hneď na prvý elektrický impulz, v tele pacientky žilo len asi päť hodín. Operačný výkon sa síce podaril, pacientka však zomrela na následky iných závažných ochorení, okrem srdca mala ťažko poškodenú pečeň, pľúca a obličky. Navyše, vtedy ešte nebol k dispozícii spomínaný liek cyklosporín.
Šarlota Horváthová, prvá pacientka s novým srdcom
Zaujímavý ohlas priniesol 11. júla 1968 vtedajší denník Lidová demokracie: „Kým sme čakali na slovenského Barnarda, doc. MUDr. Ladislava Kuželu, rakúski novinári dostali povolenie, aby si prehliadli operačnú sálu a ostatné priľahlé miestnosti. Rakúska ranná tlač totiž uverejnila, že transplantácia v Bratislave sa síce uskutočnila, ale v zúfalých podmienkach. Mala som možnosť dostať sa na operačnú sálu a treba povedať, že v ničom nezaostáva za stovkami iných. Sú tu síce určité nedostatky, napríklad v klimatizačnom zariadení, z technickej stránky však sú na klinike vybavení dobre.“
• Transplantácie srdca dnes
Transplantácia srdca dnes už zachraňuje, predlžuje a skvalitňuje život absolútnej väčšine ľudí, ktorí ju podstúpia. U nás ju vykonáva iba Národný ústav srdcových a cievnych chorôb v Bratislave. Za minulý rok sa urobilo takmer dvadsať transplantácií, priemerný vek pacientov bol 51 rokov.
(ac)