HISTÓRIA Trhovníci s rybami aj ovocím, hrnčiari i debnári... Na námestí pri synagóge bývalo živo

Zdroj: Bratislava a jej Premeny/Karol Belický

Viacerí Bratislavčania si dodnes pamätajú trhovisko na Rybnom námestí s neologickou synagógou v pozadí. Atmosféru miesta približujú aj vzácne fotografie Karola Belického, ktoré nám poskytlo OZ Bratislava a jej Premeny. Prečítajte si však, ako ho opísal historik Tivadar Ortvay (1843 – 1916) pred viac ako sto rokmi.

Námestie pretiahnuté zo severu na juh, akési pokračovanie Židovskej ulice, sa nachádza medzi Starým Mestom, Podhradím (Theresienstadt) a mestskou časťou Franz-Josefstadt. Rad domov na východnej strane patrí do Starého Mesta, na západnej do Podhradia a na južnej do Franz-Josefstadtu.

Stred námestia zdobí trojičný stĺp postavený na pamiatku moru, ktorý v roku 1713 zúril aj v našom meste. Postavili ho z milodarov vyzbieraných s povolením mestskej rady. Pri morovej epidémii v roku 1713 zomrelo dovedna 3 860 ľudí, 1 571 nakazených sa uzdravilo. Dňa 28. januára 1714 boli v Dóme sv. Martina ďakovné bohoslužby za skončenie moru, 18. februára sa veriaci zhromaždili pri trojičnom stĺpe, ktorý si sami postavili, a duchovní tam predniesli kázne po nemecky, po maďarsky a po slovensky.

Zdroj: Bratislava a jej Premeny/Karol Belický

​Mnohí Bratislavčania si ešte pamätajú atmosféru na Rybnom námestí.

Kedysi oživovala námestie aj verejná studňa, o čom svedčí mestská účtovná kniha z roku 1461, kde sa spomína studňa pred Vydrickou bránou. Donedávna tu bola hlboká dunajská zátoka, v zime, keď rieka zamrzla, premávali sa po nej na druhý breh nielen ľudia, ale aj vozy s ťažkým nákladom. Pri regulácii Dunaja v roku 1902 zátoku zasypali a starostlivo splanírovali.

Zdroj: Vydavateľstvo Marenčin PT

​Rybné námestie približne v roku 1940

Rybné námestie slúžilo aj v dávnych časoch ako trhovisko. Podľa mestskej účtovnej knihy z roku 1595 tu bol mäsiarsky krám. Dnes pri výročných jarmokoch tu ponúkajú svoj tovar hrnčiari a debnári. Inak sa tu ustavične predáva ovocie. Svoje dnešné meno dostalo námestie len v novších časoch, keď sa sem presťahoval z Františkánskeho námestia predaj rýb. Most, ktorý dal postaviť kráľ Matej Korvín, stál v blízkosti Rybného námestia od roku 1487 do roku 1490. Neskôr, v roku 1776, bolo Rybné námestie známe pod menom Fletzerstadl, lebo neďaleko trojičného stĺpa pristávali dunajskí pltníci. V roku 1776 preložili prístavisko k dolnej časti Justiho radu (Fajnorovo nábrežie, pozn. red.). Odvtedy sa toto priestranstvo volá Rybné námestie.

Zdroj: Vydavateľstvo Marenčin PT

​V okolí synagógy bývalo rušno.

Trh na námestí nie je bezvýznamný. V priemere sa tu ročne predá asi 24 000 kg kaprov, 1 200 kg dunajských zubáčov, 1 200 kg šťúk, 8 000 kg sumcov, 160 kg jeseterov. Všetky tieto ryby sa dostávajú na prešporský trh z Dunaja, z jeho Novozámockého ramena, z Lajty, z Moravy, z Váhu a Dudváhu, z Čiernej vody, z jazera Fertő a z Balatonu, ale veľká časť aj z rybníkov v Čechách. Všeobecný úbytok rýb naznačuje, že rybárstvo a obchod s rybami v našom meste sa dnes nedá ani porovnať s minulosťou.

Zdroj: Vydavateľstvo Marenčin PT

​Pohľad z námestia na hrad približne v roku 1940

Mesto využívalo svoje zemepanské práva a robilo si nárok na ryby, čo sa dochovali na jeho území. V priekopách, jamách, rybníkoch, všade sa chovali a lovili ryby. V 15. storočí sa v mestských účtovných knihách spomínajú tieto rybné nádrže: Graben, Fischgraben, Flachgraben, Holzgraben, Lacken. Paltauf, Füssgraben, Padluken, Antenluken. Tu mesto dávalo loviť ryby – väčšinou sa pritom usporiadala bujará a veselá hostina – a úlovok sa potom  rozdelil medzi radných pánov, no časť sa aj predala.

Zdroj: Vydavateľstvo Marenčin PT

​V priestoroch Pivovarskej reštaurácie bola aj kinosála.

V dnešných časoch Prešporok už nemá ryby na vývoz, naopak, jeho trh zväčša zásobujú tovarom cudzie vody a chovné rybníky. Kedysi sa míňalo aj hodne rakov, lebo v horských potokoch sa výborne darilo rakom s chutným mäskom. Dnes sa na prešporských rybných trhoch raky už nepredávajú. Tento živočíšny druh vyhynul vo väčšine našich vodných tokov, zabili ho jednak škodlivé odpadové vody z tovární, jednak zhubná plesňová choroba.

(bn)

Spracované podľa knihy Tivadara Ortvaya Ulice a námestia Bratislavy/Podhradie, Vydavateľstvo Marenčin PT (so súhlasom vydavateľstva)

Zdroj: BN

HISTÓRIA: Kde stál pomník padlým vojakom Napoleonovej armády?

V Petržalke bolo niekoľko hrobov neznámych francúzskych vojakov, iba jeden z nich však možno považovať za historickú pamätihodnosť.