HISTÓRIA Fastfoody z čias socializmu: Raňajky na stojáka a šup do práce

7.5.2022

Zdroj: Vydavateľstvo Marenčin PT

Páčil sa vám článok?

Zaspomínajte si tentoraz so spisovateľom Jozefom Šebom (1943 – 2021) na fastfoody v niektorých socialistických bufetoch. Postojačky sme si mohli pochutnať na treske v majonéze, obložených chlebíčkoch alebo držkovej s chrumkavým rožkom a potom sa pobrať do práce či do školy.

Kto mal chuť na rýchle občerstvenie a nechcel vysedávať v reštaurácii, mal k dispozícii bufety a espressá. Bufety poskytovali alternatívu domácej stravy, a hlavne niečo teplé do žalúdka. Zmizli v prepadlisku dejín, pritom ešte nedávno sa sem chodilo za chutným, rýchlym a lacným občerstvením. Pevnou a nerozbornou súčasťou nášho bufeťáckeho života boli obložené chlebíčky, no nielen tie.

Bufet Centrál s teplou aj studenou kuchyňou otvorili v roku 1973 pri príležitosti Majstrovstiev sveta v krasokorčuľovaní. Službami pripomínal známu pražskú Korunu, zákazníci sa tu mohli stravovať celý deň. Stál na rohu Krížnej a Vajnorskej ulice, na boku s výčapom, kde točili vyhlásené tmavé pivo. Mali k dispozícii 70 miest na sedenie - na spôsob barových stoličiek  a 120 miest na státie. Býval som neďaleko na Steinerke, preto som tu bol štamgastom. Po získaní salmonelózy z jednej ich špeciality som sa tejto jedálni začal vyhýbať. Centrál skončil dakedy v polovici 90. rokov a dlhé roky bol jeho vchod obitý doskami.

Zdroj: Vydavateľstvo Marenčin PT

Centrál v čase najväčšej slávy

Curisu gril fungoval neďaleko VŠMU na Ventúrskej ulici a zrejme nikto nevedel, čo ten názov znamená. Podávali sa tu mimoriadne chutné kuracie polievky. Stačilo si dať len túto polievku, bola totiž veľmi hustá, s množstvom mäsa, k tomu chrumkavý rožok a človek bol sýty. Mini Pipi Gril stál tiež Ventúrskej ulici a aj tu sa dalo lacno najesť. Mali výbornú slepačiu polievku, perkelt a rôzne slepačie jedlá a príjemnú obsluhu. Alkohol sa nepodával, len vínny strek.

Mliečny bar pri SND bol šlágrom Bratislavy. Našli ste tu veľkú ponuku studených aj teplých bufetových jedál a navyše plno mliečnych výrobkov (mlieko, biela káva, kakao, mliečny ovocný koktail, syry, tvaroh, bryndza, nátierky a podobne). Najlepšia pochúťka bol napenený ružový mliečny koktail v bielom keramickom pollitrovom pohári. Pripravovali ho predavačky pred očami zákazníka z jahodovej drene a šľahali v mixéri. V tých časoch bol jedným z mála miest, kde sa dalo rýchlo a lacno najesť a pre mladých slúžil aj ako raňajkáreň. Pili sme mlieko alebo kakao z vysokých pohárov a jedli k tomu lupáčiky.

Zdroj: Vydavateľstvo Marenčin PT

​Jahodový koktail v "Mliečaku" nemal chybu.

Gurmán  bol prvý socialistický fastfood, ktorý otvorili v 80. rokoch na prízemí hotela Palace na rohu Poštovej a Obchodnej ulice. Najväčším ťahákom boli hranolčeky s kečupom alebo tatárskou omáčkou. Veková štruktúra návštevníkov bola od detského kočíka až po stareckú paličku. Kvalita vydržala niekoľko týždňov, kým sa všetko nedostalo do zvyčajných koľají a nestal sa z toho pajzel.

Perlička, legendárny bufet a jedáleň z roku 1958, stála v centre Starého Mesta na Michalskej ulici. Na prízemí bol bufet s teplými i studenými jedlami, z nápojov nechýbalo čapované pivo. Na poschodí bola jedáleň, kam sme chodili na vyprážaný syr s hranolčekmi. V podchode vedľa predávali za 3 Kčs prvé langoše v Bratislave. Perlička sa ešte aj dnes vkradne do mojich snov: držková polievka s dvoma rožkami, pivo, borovička... Zaviedli tu samoobslužný systém, hostia si sami kládli na tácku, čo chceli, a platili pri pokladni.

Zdroj: Vydavateľstvo Marenčin PT

​Moderný interiér Perličky

Tempo bol lahôdkový bufet na rohu Námestia SNP a Špitálskej, neskôr ho vystriedala banka. Mali otvorené do polnoci a v 80. rokoch dokonca nonstop. Okrem fľaškového piva ponúkali chutné polievky, sviečkovú, rôzne šaláty a párky s horčicou a chrenom. Keďže naproti bola zastávka nočných autobusov, o klientov bolo postarané.

Ryba, ktorú otvorili už v roku 1949 v budove bývalého hotela Rudolf v dolnej časti Námestia SNP, bola jedna z dvoch špecializovaných predajní v Bratislave (druhá bola na Nedbalovej ulici). Rybací šalát či treska v majonéze, čerstvé rožky, čapované pivo – raňajky na stojáka a nástup do školy alebo do práce, to bol známy rituál.

Zdroj: Vydavateľstvo Marenčin PT

​Ryba na Námestí SNP - k jedlám z rýb čapovali pivo.

Vitoša bol moderný bufet s bulharskými špecialitami na Špitálskej ulici oproti Medickej záhrade. Mali tu aj držkovú polievku a inú bufetovú stravu, na ktorú boli našinci zvyknutí. Ktovie, koľkí si dnes spomenú, že socialistická Bratislava mala družbu s bulharským mestom Ruse? Takto nejako asi vznikol bufet s názvom Vitoša, čo je pohorie v Bulharsku. Dlhé roky tu obsluhovala nápadne nalíčená pani, ktorej sa hovorilo Teta Vitoša.

Bufet na Suchom mýte, kde ste sa tiež najedli na stojáka, premenili v roku 1969 na samoobsluhu. Veľký zápach z kuchyne šiel až na ulicu, takže sme ten podnik volali Smrdáky. Parené buchty za tri koruny robili s makom, s kakaom alebo s tvarohom. Po revolúcii zmizli a parilo sa len z hláv tých, ktorí tu prehrali v kasíne.

Zdroj: Vydavateľstvo Marenčin PT

​Bufet na Suchom mýte zmenený na samoobsluhu

Bistro Kazačok stálo v parku na Šafárikovom námestí. Bola to typizovaná montovaná stavba, podobné boli ešte na Štrkovci a v Karlovej Vsi. Zmrzliny a nápoje, najmä značkové koňaky a iné lahôdky, boli z bývalého Sovietskeho zväzu. Špecialitou podniku, kam chodievali najmä študenti z neďalekej Univerzity Komenského, bol boršč.

Zora, robotnícka krčma a ľudová jedáleň na rohu Záhradníckej a Karadžičovej ulice, mala v ponuke dobrú držkovú a placky. K tomu dva rožky, kofola a človek bol za päť korún nasýtený. Chodili sme aj tzv. dojížďáci, ktorí sa nerozpakovali dojesť porcie, ktoré zostávali na stoloch. Najznámejší z nich mal prezývku Nežral.

(bn)

Spracované podľa knihy Juraja Šeba Kaviarne, krčmy a vinárne v Bratislave 1960 – 1989, vydavateľstvo Marenčin PT (so súhlasom vydavateľstva)

Zdroj: marencin.sk

HISTÓRIA a SPOMIENKY: Na Dunajskej ulici sa hral najlepší uličný futbal, dodnes poznáme mená hráčov

Dominantou hornej časti Dunajskej ulice bolo niekoľko desaťročí detské ihrisko, ktorého zadná časť slúžila futbalu. Hral sa tu skvelý uličný futbal, ktorý tu bol veľmi populárny a často sa za plotom, zo strany ulice zastavovali chodci, aby futbalový zápas sledovali. Históriu tohto miesta i atmosféru zápasov nám približuje text, ktorý pre Bratislavské noviny spracoval historik Jaromír Slušný a náš nedávno zosnulý kolega Roman Slušný, ktorý je i takto stále medzi nami.

Páčil sa vám článok?

Najčítanejšie