FOTO a VIDEO: Tajomnú časovú schránku zo sochy archanjela Michala už reštaurátor vybral. Čo ďalšie ho prekvapilo?

6.10.2021

Zdroj: Marián Dekan

Páčil sa vám článok?

Keď koncom septembra spúšťali z vrcholu Michalskej veže sochu archanjela Michala, bola to veľká udalosť pre celú Bratislavu. Dnes je už v rukách reštaurátora Stanislava Koželu, ktorý má na starosti obnovu tohto obdivuhodného diela z 18. storočia. Vo svojom ateliéri nám ukázal časovú schránku, ktorú vybral z hlavy sochy, a prezradil aj ďalšie zaujímavosti.

Je fascinujúce vidieť súsošie archanjela Michala bojujúceho s drakom úplne zblízka. Tento výnimočný zážitok bol dopriaty Bratislavčanom na dočasnej výstave v Starej radnici, v rámci ktorej sa mohli dozvedieť aj všeličo zaujímavé z histórie. Obdivuhodné dielo majstra Petra Ellera, ktoré zdobilo vrchol Michalskej veže od roku 1758, je už v ateliéri akademického sochára Stanislava Koželu a pobudne tam dlhé mesiace.

Mali sme šťastie že sme stihli sochu v pozícii, v akej bola na veži, čaká ju totiž demontáž. Reštaurátor ju pritiahol na vozíku až do stredu dvora, takže sme si ju mohli poobzerať zo všetkých strán. Ak ste nemohli zájsť na spomínanú výstavu v Starej radnici, pozrite si fotografie v našej galérii nižšie alebo naše video:

Medené súsošie pôsobí veľmi krehko, okrem chýbajúcich častí sú už na pohľad zjavné aj menšie poškodenia. Generálna obnova, ktorej sa ujal Stanislav Kožela, má plastike vrátiť pôvodný vzhľad. „Ide o to, aby sme sanovali všetko, čo sa uchovalo, zreštaurovali všetky zranenia, zakonzervovali stav a, samozrejme, zrekonštruovali prvky, ktoré chýbajú. Archanjelovi musím dorobiť časť pravej ruky s mečom a ľavé krídlo, drakovi jazyk aj ucho,“ približuje.

Zdroj: Marián Dekan

​Nik nevie, kde skončila časť pravej ruky s mečom, drakovi chýba aj jazyk a ucho.

Zdroj: Marián Dekan

​Na to, ako vyzerali kedysi, nemá presnú predlohu. „Veľa podkladov nie je, no našlo sa niekoľko nie veľmi kvalitných fotografií so záberom na sochu z diaľky. Vidieť na nich, že meč nie je klasický, ale ohnivý, akoby z neho šľahali plamene. A chýbajúce pravé krídlo je v inej pozícii ako zachované ľavé, letí dohora. Celá figúra je dramatická,“ opisuje reštaurátor s tým, že bude na jeho šikovnosti, ako sa s výrobou chýbajúcich prvkov popasuje. Za najnáročnejšiu však pokladá výrobu nových podporných konštrukcií súsošia.

Zdroj: Marián Dekan

Podporná konštrukcia na viacerých miestach skorodovala.

„Plastika je tepaná z veľmi tenkej medi, nameral som hrúbku len od 0,5 do 2 mm, je to taká dutá škrupinka. Aby zvládla silný nápor vetra v 50-metrovej výške Michalskej veže, vnútri má konštrukciu z kovaného železa, ktorá prechádza až von. Navrhnem ju vymeniť, pretože na viacerých miestach koroduje, nie je stabilná,“ pokračuje Stanislav Kožela. 

Pripomeňme, že práve on reštauroval aj sochu Víťazného vojaka na Slavíne – vtedy sa musel deň čo deň šplhať po rebríku do takmer 40-metrovej výšky až na vrchol monumentu, kde práce prebiehali. Na vlastnej koži teda zažil, že poveternostné podmienky sú hore mimoriadne drsné, úplne iné ako na zemi.

FOTOGALÉRIA:

Dielo bratislavského medikováčskeho majstra Petra Ellera (ktorý bol aj váženým občanom, členom mestskej rady) si tiež užilo svoje. „Keď začne fúkať, to sú také nárazy vetra, že nieže socha, ale celý špic veže lieta aj 10 - 20 centimetrov. Socha archanjela, ktorá váži len asi 50 kilogramov, bude po inštalácii na svoje pôvodné miesto opäť nepretržite vystavená veľkému napätiu. Ruka odpadla práve preto, že skorodovaná časť vnútornej konštrukcie prestala byť nosná, a to isté sa stalo s krídlom,“ vysvetľuje sochár.

Nik nevie, kde skončili, on predpokladá, že niekde v priekope pod vežou... Netají pritom  obdiv a rešpekt pred umením majstrov, ktorí pred storočiami nielenže dokázali vypracovať meď do najmenších detailov, ale aj umiestniť dielo do závratnej výšky: „Boli neuveriteľne zruční, schopní a šikovní...“ 

Zdroj: Marián Dekan

​Detaily sú veľmi jemne vypracované (na foto je časť dračieho chvosta).

Prácu na obnove súsošia archanjela Michala s drakom berie reštaurátor ako svoju veľkú výzvu, a zároveň zodpovednosť postarať sa o to, aby toto pozoruhodné dielo pretrvalo ďalšie stáročia. Prvá fáza prebehla úspešne, čo ho teší, lebo vraj už samotná demontáž na veži mohla byť problém. Predchádzal jej reštaurátorský výskum, ktorý okrem iného určil spôsob skladby celého súsošia. Stanislav Kožela vošiel do sochy inšpekčnou kamerou  a vysvietil si ju zvnútra, aby zistil, ako je ukotvená. Urobil i sondu materiálového zloženia, zisťoval povrchové korózie a rozsah poškodení... Prekvapilo ho, že veľa zranení má socha od streľby, dokonca na jednom mieste zostala guľka. 

Zdroj: Marián Dekan

Časová schránka bola uložená do hlavy sochy pri obnove v roku 1845.

No vnútri našiel tiež obrovské vtáčie hniezdo, socha bola takmer do polovice trupu plná rôznych konárikov. „Vtáky sa určite dostali dnu cez otvor po chýbajúcej ruke,“  ozrejmuje.

Ukazuje nám aj miesto, kde našiel časovú schránku – bola uložená tak, ako sa predpokladalo, v hlave archanjela. Zatiaľ ju má neotvorenú u seba, pretože odkrytie tohto tajomstva má byť ďalším veľkým prekvapením pre verejnosť. Na veku malej medenej štvorhrannej krabičky čítame nápis 17ME58: číslice zjavne odkazujú na rok 1758, písmená ME však umelec iba háda, možno znamenajú „majster Eller“... Už teraz však vie, že otváranie časovej schránky nebude celkom jednoduché: „Krabička je na bokoch zaletovaná, budem ju musieť odletovať. Špekulujem, ako na to. Keď sa cín sa topí pri 290 stupňoch, kedy horí papier?“

Zdroj: Marián Dekan

​Na veku časovej schránky je záznam 17ME58.

Zdroj: Marián Dekan

​Reštaurátor Stanislav Kožela s časovou schránkou.

Predpokladá sa totiž, že vnútri časovej schránky sú tiež nejaké písomnosti, možno i mince... No najzaujímavejšie predmety, ktoré by v nej mohli byť, sú podľa autora archívneho výskumu Patrika Baxu relikvie deviatich svätých – do časovej schránky boli vložené v 18. storočí, ich vek je však starší.

Najbližším plánom reštaurátora je demontáž súsošia a prečisťovanie jednotlivých prvkov, socha však v zásade zostane vo farbe zelenej ušľachtilej patiny, ktorá je zároveň ochrannou vrstvou. Žiadne prelešťovanie nehrozí.

Zdroj: Marián Dekan

​Obnovená socha zostane vo farbe zelenej patiny.

„Výskum zloženia jej vrstiev ukázal, že sú veľmi tenké, ale aj veľmi kompaktné, to znamená, že sú zakonzervované a chránia kov pred ďalšou deštrukciou, aj keď v tenkých bodoch vidieť poškodenia,“ dodáva Stanislav Kožela. Odhaduje, že ho čaká práca na niekoľko mesiacov, no do roka by mala byť socha kompletne zreštaurovaná, vrátane doplnenia chýbajúcich častí.

(ac)

Páčil sa vám článok?

Najčítanejšie