HISTÓRIA: Príbeh starobylej ulice v Prešporku, kde žili bohatí Venturiovci a narodila sa budúca kráľovná

2.10.2021

Zdroj: Vydavateľstvo Marenčin PT

Páčil sa vám článok?

Prečítajte si, ako opísal príbehy niektorých domov na starobylej Ventúrskej ulici v centre Bratislavy historik a vysokoškolský učiteľ Tivadar Ortvay (1843 – 1916). Jeho knižka vyšla prvýkrát pred viac ako sto rokmi.

Výstavná Ventúrska ulica dostala meno podľa bohatého patricijského rodu Bonaventura, nazývaného aj Ventura de Salto, ktorý vlastnil na tejto ulici množstvo domov a stavebných parciel. Je to jeden z najstarších rodov v Prešporku. Listiny zo 16. storočia ho obyčajne spomínajú ako Gallus, prípadne Gallicus dictus Ventura, ale vyskytuje sa aj pod menom Venturinus de Salto.

O bohatstve tohto rodu svedčí, že v 15. storočí mu mesto predalo právo na nájomné z pozemkov, teda majitelia domov na Ventúrskej neplatili nájomné z pozemkov mestu, ale Bonaventurovcom. Nielen prítomnosť tejto rodiny, ale aj iné skutočnosti svedčia o tom, že voľakedy sa do Prešporka sťahovalo veľa Talianov. Talianske obyvateľstvo časom splynulo s nemeckým živlom.

Z listiny mestskej rady z roku 1390 sa dozvedáme, že mesto pre veľkú zadlženosť predalo všetky svoje lénne domy Jakubovi a Jánovi Venturiovcom a ulicu zmenilo na mestskú. Pôvodne sa nazývala Nová ulica (Newgassl, Newengassl, Newngassel), pod týmto názvom figuruje v mestskej účtovnej knihe z roku 1416 a v zápisnici z roku 1417. Aj v roku 1442 sa vyskytuje pod týmto menom, ale v roku 1472 sa už spomína ako Ventúrska ulica.

Zdroj: Vydavateľstvo Marenčin PT

Wittmannov-Denglaszov dom (vľavo) stojí na mieste starej kráľovskej kúrie. Tu sa narodila aj veľkokňažná Mária Henrieta, budúca belgická kráľovná.

Z domov treba spomenúť dom na rohu Sedlárskej a Ventúrskej ulice, v ktorom je lekáreň sv. Martina. V časoch Karabinského mal vchod aj zo Sedlárskej ulice, ale v roku 1779 ho zamurovali. Oproti nemu stojí Wittmannov-Denglaszov veľký trojposchodový nájomný dom na mieste starej kráľovskej kúrie, v ktorej sa ubytúvali králi a kráľovné, keď zavítali do Prešporka. Vieme, že  v rokoch 1441 – 1442 tu bývala kráľovná Alžbeta, manželka kráľa Alberta, v rokoch 1477 – 1478 kráľ Matej Korvín s manželkou kráľovnou Beatrix a po bitke pri Moháči od roku 1526 do roku 1528 Mária, vdova po Ľudovítovi II., ktorý zahynul na bojisku. Začiatkom 18. storočia ho prestavali na moderný nájomný dom.

Zdroj: Vydavateľstvo Marenčin PT

Lekáreň na rohu Ventúrskej a Sedlárskej ulice.

Napriek tomu je to však taká krásna, veľká a masívna budova, že patrí medzi najpoprednejšie v Prešporku. V roku 1777 si ju prezrel aj cisár František. V tomto dome bývali počas zasadaní uhorského snemu v rokoch 1832 – 1836 palatín veľkoknieža Jozef s manželkou Máriou Dorotou, kňažnou württemberskou, a tu sa v roku 1836 narodila veľkokňažná Mária Henrieta, nedávno zosnulá belgická kráľovná (v roku 1902, pozn. red.).

Na rohu Ventúrskej a Prepoštskej stojí palác, ktorý v Korabinského časoch patril grófovi Františkovi Zichymu. Majetkom rodiny ostal do roku 1869, kedy ho kúpila priemyselná banka. Založili ju v roku 1867 z iniciatívy Národného kruhu na prospech záujmov priemyselných vrstiev, so základným kapitálom 120-tisíc zlatých.

Zdroj: Vydavateľstvo Marenčin PT

Nádvorie starej mincovne (Akadémia Istropolitana).

​Chýrny dom na Ventúrskej ulici je stará mincovňa, kde sa istý čas razili peniaze. Vieme, že už kráľ Žigmund udelil mestu 6. marca 1430 právo raziť peniaze. Mince z tejto mincovne sú dnes veľká rarita, preto majú vysokú obchodnú cenu. V tom istom dvojkrídlovom dome s rozľahlým spoločným dvorom bola umiestnená Academia Istropolitana. S povolením pápeža Pavla II. ju založil v roku 1467 kráľ Matej, respektíve arcibiskup Jan Vitéz zo Sredny, a zorganizoval ju podľa bolonského univerzitného štatútu. Vyučovali na nej najslávnejší európski učenci, medzi nimi Johannes Müller z Königsbergu, najväčší astronóm svojich čias. Napriek tomu akadémia po smrti kráľa Mateja zanikla. Dom, v ktorom sídlila, neskôr slúžil ako nájomný dom a tak je to doteraz.

Zdroj: Vydavateľstvo Marenčin PT

​Pavlačový dom na Ventúrskej ulici.

Na Ventúrskej ulici je aj Angermayerova kníhtlačiareň, ktorá svojím zariadením – rýchlolismi, väčšími či menšími ručnými a akcidenčnými lismi, písmovnicami a strojmi na plynový pohon – zodpovedá zvýšeným požiadavkám modernej doby. Z tejto tlačiarne každoročne vychádza čoraz zaujímavejší Pressburger Wegweiser, už 54. ročník, okrem toho spoločenský a politický denník Pressburger Zeitung, jediný v meste, ktorý má aj večerník.

Spracované podľa knihy Tivadara Ortvaya Ulice a námestia Bratislavy, Staré Mesto – Altstadt – Óváros, Vydavateľstvo Marenčin PT (so súhlasom vydavateľstva).

Zdroj: BN

​(bn)

Páčil sa vám článok?

Najčítanejšie